Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Slovensko

Vedci z UK vyvinuli molekuly, ktoré bojujú s rezistentnými baktériami

Ilustračná snímka. Foto: FOTO TASR

Zlúčeniny sú schopné narušovať energetický metabolizmus bakteriálnych buniek alebo stavbu, respektíve biosyntézu bakteriálnych membrán.

Bratislava 15. novembra (TASR) - Mikroorganizmy rezistentné voči antibiotikám komplikujú liečbu pacientov po celom svete. Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave začali dizajnovať nové unikátne molekuly odvodené od kyseliny škoricovej, ktoré sú účinné proti najčastejším rezistentným baktériám typu zlatého stafylokoka, enterokoka a proti tuberkulóze. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

"Príroda poskytuje nevyčerpateľný zdroj inšpirácie na hľadanie nových protiinfekčných zlúčenín," povedal vedúci medzinárodného tímu Josef Jampílek z Prírodovedeckej fakulty UK. Vedecký tím, ktorého súčasťou sú aj vedci z Univerzity Palackého v Olomouci a ďalších českých vedeckých inštitúcií, vyvinul molekuly, odvodené od kyseliny škoricovej. Takto dizajnované zlúčeniny sú až stokrát účinnejšie proti rezistentným kmeňom baktérií ako štandardne používané antibiotiká. Vykazujú niekoľko rôznych mechanizmov účinkov, vďaka čomu sú odolné proti vzniku rezistencie.

Zlúčeniny sú schopné narušovať energetický metabolizmus bakteriálnych buniek alebo stavbu, respektíve biosyntézu bakteriálnych membrán. "Dôležité je, že sú zároveň netoxické pre človeka, a takisto nevykazujú ani ďalšie nepriaznivé účinky. Okrem toho zlúčeniny vykázali aj protizápalovú aktivitu. V súčasnosti vyvíjame ďalšiu generáciu týchto pozoruhodných jednoduchých malých vysoko bioaktívnych molekúl," uviedol Jampílek.

Z UK informovali, že výhodou je, ak má liečivo duálne pôsobenie. "V mieste bakteriálnej infekcie totiž často vzniká zápal a opačne, v mieste zápalu dochádza sekundárne k bakteriálnej infekcii. Chemická povaha zlúčenín dovoľuje ich spracovanie do liekových prípravkov ako pre celkové, tak aj pre lokálne použitie," uviedli z UK. Po tom, čo vedci získajú výsledky ďalšej generácie molekúl, bude nasledovať upresnenie mechanizmu účinku, rozsiahle predklinické testovanie a vývoj vhodnej liekovej formy.

Tento rok o tom vyšla vedcom aj štúdia v časopise International Journal of Molecular Sciences.