Bratislava 10. decembra (TASR) - Vedenie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave považuje návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý predložilo ministerstvo školstva a predstavil štátny tajomník Ľudovít Paulis, za neakceptovateľný. Návrh naďalej obsahuje silné prvky politizácie vysokého školstva. TASR o tom informoval hovorca STU Juraj Rybanský.

"Je nesystémový, devastuje akademickú samosprávu a dáva nenáležite rozsiahle právomoci správnej rade vrátane rozhodovania o nakladaní s majetkom vysokej školy," uvádza sa v stanovisku vedenia STU. Ako sa ďalej uvádza, navrhovaný spôsob kreovania a činnosti správnej rady navyše vyvoláva oprávnené pochybnosti o kompetentnosti, kapacite a motivácii tohto orgánu zodpovedne rozhodovať o dôležitých strategických i prevádzkových záležitostiach vysokej školy. "Kľúčové slovo pri zložení rady by mal minister, naopak, úloha akademického senátu vysokej školy je výrazne oslabená a právo navrhovať vlastných kandidátov stráca úplne. Akademickú samosprávu na úrovni fakulty návrh v podstate likviduje," vyplýva zo stanoviska.

Podľa vedenia STU návrh vychádza z účelovo interpretovaných argumentov, spôsob jeho prípravy a komunikácie s tými, ktorých sa týka, bol a zostal mimoriadne nekorektný a neseriózny. "Naša kľúčová výhrada však spočíva v tom, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona neprináša riešenia skutočných problémov a aktuálnych výziev vysokého školstva na Slovensku, naopak, vnáša chaos do procesov, ktorými univerzity aktuálne prechádzajú práve v záujme zvyšovania vlastnej kvality," dopĺňa sa v stanovisku.

Vedenie STU vyzýva ministerstvo školstva, aby návrh v diskusii s akademickou obcou prehodnotilo. "Súčasne sa obracia na predsedu i členov vlády SR a poslancov Národnej rady SR s naliehavou žiadosťou, aby návrh v predloženej podobe nepodporili,“ tvrdí vedenie STU.

Štátny tajomník ministerstva školstva vo štvrtok (9. 12.) informoval, že na najbližšie rokovanie vlády ide upravený návrh reformy vysokých škôl, pričom do zákona zapracovali viaceré zásadné pripomienky. Ide napríklad o povinnosť verejného vypočutia kandidátov pri voľbe členov správnej rady, schvaľovanie kandidáta na rektora volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou členov zhromaždenia či zverenie schvaľovania niektorých riadiacich procesov do právomocí akademického senátu.