Bystrička/Bratislava 29. júla (TASR) - Veliteľ partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika Viliam Žingor sa narodil pred 100 rokmi 30. júla 1912 v Bystričke.

Počas prvej Slovenskej republiky sa vyhol nástupu do armády a odišiel do hôr, kde v Turci nad Bystričkou v okolí Martinských hôľ založil na jar 1944 partizánsku skupinu, ktorá sa neskôr, v auguste 1944 stala základom 2. československej partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika, ktorej bol Viliam Žingor veliteľom. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline, podieľala sa na obrane povstaleckého územia.

Bývalý partizánsky veliteľ si svoj osud podpísal sám ešte pred komunistickým prevratom. V roku 1945 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska (KSS), v Slovenskej národnej rade (SNR) bol i jej poslancom a bol aj funkcionárom Zväzu slovenských partizánov. Nespokojný s politikou strany z jej radov v júli 1947 vystúpil, otvorene ju kritizoval, neprijal politické zmeny po roku 1948, za čo ho perzekvovali a často musel meniť zamestnanie. Finančne vyčerpaný prijal ponuku spolubojovníka nasťahovať sa do jeho chaty v horách. Tento "odchod do hôr" sa v roku 1950 stal jedným z hlavných "previnení", ktorých sa mal dopustiť.

Realizácia akcie "Turiec", teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny na čele so Žingorom, sa začala už v novembri 1949. Posilnená Štátna bezpečnosť v Martine a Žiline rozbehla veľké zatýkanie a domové prehliadky. Žingora chytili v horách, väznili a vyšetrovali ho v Čechách a na Slovensku v Leopoldove. Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave zničili ideály Slovenského národného povstania (SNP), pokúsili sa zničiť ľudovodemokratické zriadenie, organizovali branné a pomocné sily, boli stíhaní za velezradu...

Po vykonštruovanom procese, jednom z prvých politických monsterprocesov na Slovensku po februári 1948, odsúdila slovenská a česká justícia za rozvratnú protištátnu činnosť Viliama Žingora na trest smrti. Spolu s ním aj Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka, ďalších dvoch členov štábu partizánskej brigády. Justičnú vraždu nad Viliamom Žingorom vykonali 18. decembra 1950. Dožil sa iba 38 rokov.

V roku 1968 Viliama Žingora právne rehabilitovali. Súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok, ale neskoršia normalizácia zabránila, aby sa o veci hovorilo a písalo. Plnej rehabilitácie sa Žingor dočkal až po roku 1989. Najspravodlivejšie ocenenie pre Žingora vyslovil vlastne jeho krutý "kat", Žingorov brutálny vyšetrovateľ, Bohumil Doubek, ktorý v čase vyšetrovania Žingora prirovnal k Milade Horákovej. Samého Doubeka ešte za socializmu uväznili na deväť rokov za jeho kruté vyšetrovacie metódy.

Róbert Letz vydal v roku 2009 publikáciu Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol.