Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slávnosti odštartovali kladením vencov a kytíc a štátnymi hymnami Českej a Slovenskej republiky.
Autor TASR
Veľká Javorina 31. júla (TASR) – Pripomenutie si dlhoročného spolunažívanie dvoch bratských národov a nadviazanie na viac ako 160-ročné tradície, ktoré založili Hurban, Hodža a Štúr, sú hlavným cieľom dnešného 24. ročníka Slávností bratstva Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine.
Slávnosti odštartovali kladením vencov a kytíc, ktoré k Pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti položili predstavitelia českých a slovenských samospráv, a štátnymi hymnami Českej a Slovenskej republiky. Na najvyšší vrch Bielych Karpát merali cestu stovky návštevníkov, v kultúrnom programe vystúpili zoskupenia z oboch strán hranice.
Podľa predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Jaroslava Bašku si v budúcom roku budeme pripomínať už štvrťstoročie slávností na najvyššom vrchu Bielych Karpát na Veľkej Javorine. „Je to pripomenutie si svojbytia a spoločného štátu, v ktorom sme žili s bratmi Čechmi viac ako 70 rokov. Máme naozaj na čo spomínať a myslím si, že Slováci a Česi mali vždy v rámci európskych národov k sebe najbližšie. Je dobré pripomínať si tieto dobré vzťahy. Aj napriek tomu, že už niekoľko rokov nežijeme v spoločnom štáte, stále máme veľa spoločného a je to o tom, pripomenúť si to na takom historickom mieste, ako je Veľká Javorina,“ doplnil predseda TSK.
Veľká Javorina sa stala pamätným miestom stretávania Čechov a Slovákov už v 19. storočí. Na spoločných výletoch sa tu schádzali slovenskí a českí študenti, učitelia, kňazi, umelci, ale i prostí ľudia. V auguste 1845 na Javorine “nitrianski Slováci” s priateľmi z Moravy oslávili prvé číslo Slovenských národných novín a v roku 1847 tu slovenskí a českí študenti nadšene privítali kultúrno-politickú prílohu týchto novín pod názvom Orol Tatranský.
V revolučnom roku 1848 skladali prísahu na Javorine slovenskí dobrovoľníci pod vedením J. M. Hurbana. Česko-slovenské kontakty sa v slávnostnej podobe obnovili v auguste 1860 a už o dva roky usporiadali národovci zo slovenskej strany mohutný výlet. V časoch Rakúsko-Uhorska boli stretnutia na Javorine zakázané a účastníkom hrozili prísne tresty.
Po vzniku ČSR sa stretnutia obnovili. Posledné československé zhromaždenie pred II. svetovou vojnou sa konalo 25. 7. 1933 z iniciatívy Štefánikovej spoločnosti. V rokoch vojny sa kraj pod Javorinou stal významným územím protifašistického odboja. Po oslobodení sa 1. 9. 1945 konal na Javorine I. národný zjazd československej vzájomnosti, v duchu Hurbanovho hesla „Tu bratia vždy stretať sa budú, tu vernosť prisahať si budú” sa tu zišlo 25.000 Čechov a Slovákov.
Nová podoba stretávania sa na Javorine s pôvodným názvom Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine vznikla 7. júna 1990. Na tejto pamätnej hore sa stretli vrcholné štátne reprezentácie SR a ČR a na mieste niekdajšej uhorskej hranice bol v predvečer prvých slobodných volieb osadený Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti. Symbolizuje myšlienku, že aj napriek premenám Európy si prostí ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí zostanú rovnako blízki.
Slávnosti odštartovali kladením vencov a kytíc, ktoré k Pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti položili predstavitelia českých a slovenských samospráv, a štátnymi hymnami Českej a Slovenskej republiky. Na najvyšší vrch Bielych Karpát merali cestu stovky návštevníkov, v kultúrnom programe vystúpili zoskupenia z oboch strán hranice.
Podľa predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Jaroslava Bašku si v budúcom roku budeme pripomínať už štvrťstoročie slávností na najvyššom vrchu Bielych Karpát na Veľkej Javorine. „Je to pripomenutie si svojbytia a spoločného štátu, v ktorom sme žili s bratmi Čechmi viac ako 70 rokov. Máme naozaj na čo spomínať a myslím si, že Slováci a Česi mali vždy v rámci európskych národov k sebe najbližšie. Je dobré pripomínať si tieto dobré vzťahy. Aj napriek tomu, že už niekoľko rokov nežijeme v spoločnom štáte, stále máme veľa spoločného a je to o tom, pripomenúť si to na takom historickom mieste, ako je Veľká Javorina,“ doplnil predseda TSK.
Veľká Javorina sa stala pamätným miestom stretávania Čechov a Slovákov už v 19. storočí. Na spoločných výletoch sa tu schádzali slovenskí a českí študenti, učitelia, kňazi, umelci, ale i prostí ľudia. V auguste 1845 na Javorine “nitrianski Slováci” s priateľmi z Moravy oslávili prvé číslo Slovenských národných novín a v roku 1847 tu slovenskí a českí študenti nadšene privítali kultúrno-politickú prílohu týchto novín pod názvom Orol Tatranský.
V revolučnom roku 1848 skladali prísahu na Javorine slovenskí dobrovoľníci pod vedením J. M. Hurbana. Česko-slovenské kontakty sa v slávnostnej podobe obnovili v auguste 1860 a už o dva roky usporiadali národovci zo slovenskej strany mohutný výlet. V časoch Rakúsko-Uhorska boli stretnutia na Javorine zakázané a účastníkom hrozili prísne tresty.
Po vzniku ČSR sa stretnutia obnovili. Posledné československé zhromaždenie pred II. svetovou vojnou sa konalo 25. 7. 1933 z iniciatívy Štefánikovej spoločnosti. V rokoch vojny sa kraj pod Javorinou stal významným územím protifašistického odboja. Po oslobodení sa 1. 9. 1945 konal na Javorine I. národný zjazd československej vzájomnosti, v duchu Hurbanovho hesla „Tu bratia vždy stretať sa budú, tu vernosť prisahať si budú” sa tu zišlo 25.000 Čechov a Slovákov.
Nová podoba stretávania sa na Javorine s pôvodným názvom Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine vznikla 7. júna 1990. Na tejto pamätnej hore sa stretli vrcholné štátne reprezentácie SR a ČR a na mieste niekdajšej uhorskej hranice bol v predvečer prvých slobodných volieb osadený Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti. Symbolizuje myšlienku, že aj napriek premenám Európy si prostí ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí zostanú rovnako blízki.
