Bratislava 5. apríla (TASR) - Na Veľkú noc si kresťania na celom svete pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži na Golgote. Absolvujú v tieto dni krížovú cestu na kalváriách, vystavaných ako pripomienku na umučenie Krista.

V kresťanskom kalendári sa štvrtok pred Veľkou nocou nazýva Zelený štvrtok, je súčasťou Svätého týždňa. Kresťania si vtedy pripomínajú obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na Zelený štvrtok sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi a ustanovenia sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. Táto omša je známa obradom umývania nôh 12 mužom.

V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania).

Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).

Veľký piatok je deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.

V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.

Židia začínajú sláviť tento rok sviatok Pésach na Veľký piatok. Je to pre nich spomienka na vyslobodenie z egyptského otroctva.

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. V katolíckej cirkvi sa v tento deň veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia.

Veľkonočná nedeľa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku vo všetkých kresťanských cirkvách.

Veľkonočný pondelok je v našich podmienkach spojený s viacerými ľudovými tradíciami vrátane šibačky a oblievačky.

Až do súčasnosti pretrvali na Slovensku aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, zhotovoval sa nový odev. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávali zdobené vajíčko – kraslicu, alebo mašľu na korbáč.