Bratislava 19. júna (Teraz.sk) - Komu sa zdá tohtoročný začiatok leta daždivý, mal by si pripomenúť roky 2010 alebo 1965. Pred 55 rokmi bol juh Slovenska dejiskom jednej z najväčších povodní a zrážok napršalo podstatne viac než teraz. Počas nasledujúceho víkendu však nastupuje astronomické leto – letný slnovrat nastáva v sobotu 20. júna o 23. hodine a 43. minúte Stredoeurópskeho letného času. A v období letného slnovratu má slnko veľkú moc.

„Keď je slnko najvyššie nad obzorom a keď má slnečný svit dlhé trvanie, pri bezoblačnom počasí dochádza naozaj k výraznému ohrievaniu zemského povrchu a od neho sa ohrievajú aj prízemné vrstvy vzduchu,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Ako vyplýva zo spomienky na povodňový rok 1965, alebo aj na zrážkovo mimoriadne bohatý rok 2010, niekoľko daždivých dní, ktoré prežívame počas júna, je skôr iba kvapkou v mori zrážok. Stačí si pripomenúť čísla. Napríklad na bratislavskej Kolibe v roku 1965 spadlo v apríli 109 milimetrov zrážok, v máji 158 mm, v júni 118 mm a v júli 163 mm. Stačí si však údaje z tohto istého miesta porovnať s rokom 2020. V apríli spadli na Kolibe 2 milimetre zrážok, v máji 77 mm a počas prvých osemnástich dní júna 27 mm. To je okolo 30 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roka 1965.

Ešte menej toho roku napršalo na bratislavskom Letisku – v apríli len 1 milimeter, v máji 54 milimetrov a do 18. júna to bolo 25 milimetrov. „Tohtoročný apríl bol na bratislavskom Letisku zrážkovo najchudobnejší od roku 1951, teda po celý čas, odkedy sa tu zaznamenáva počasie,“ dodal Pavol Faško.

Za zmienku potom stojí aj poriadne daždivý rok 2010. Úhrny zrážok pre bratislavskú Kolibu predstavujú v apríli 91 mm, v máji 186 mm, v júni 83 mm, v júli 104 mm, v auguste 147 mm a ešte aj v septembri napršalo 116 mm.

„Mimochodom máj v roku 2010 bol zrážkovo najbohatším mesiacom v histórii meteorologických meraní na Slovensku,“ povedal Pavol Faško. „Celkovo bol rok 2010 na viacerých meteorologických staniciach rokom s najvyšším ročným úhrnom zrážok počas celej ich dovtedajšej prevádzky. Veľa totiž pršalo nielen v tzv. teplej polovici roka, teda počas jarných či letných mesiacov, ale počas celého roka 2010.“

Nastávajúci víkend – počas ktorého prichádza astronomické leto – bude v znamení dažďa, dokonca pre niektoré oblasti vydal SHMÚ výstrahu pred intenzívnejšími zrážkami (Žilinský a Trenčiansky kraj) i pred búrkami (stred a východ Slovenska). Je však pravdepodobné, že v nasledujúcich dňoch po víkende sa počasie zmení, teda ako vravia odborníci, dôjde k prestavbe poveternostnej situácie. Slova sa ujme známa „Azorská tlaková výš“, ktorá prinesie menej oblačnosti a viac slnka.

A len čo „vykukne“ slnko, bude sa výrazne otepľovať. Tým skôr, že sa nachádzame v období letného slnovratu a slnečné žiarenie má najvyššiu intenzitu. Slnko dosahuje najväčšiu výšku nad obzorom – jeho lúče dopadajú najkolmejšie do našej atmosféry i na zemský povrch –, a samozrejme, prežívame aj dni s najdlhším slnečným svitom. V našich zemepisných šírkach je slnko nad obzorom počas dňa viac než 16 hodín.

„Je teda šanca, že sa po víkende oteplí do takej miery, že ak by sem teplý vzduch prúdil dlhšie, mohli by sme niekedy v závere týždňa očakávať tropické dni s maximálnymi teplotami 30 a viac stupňov, ale aj tropické noci, teda noci, keď minimálna teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia,“ vysvetlil Pavol Faško. „Tento rok pre tropické noci neboli veľmi vhodné podmienky. Vždy keď sa oteplilo, trvalo to príliš krátko, no na tropickú noc je potrebné dlhšie trvanie slnečného svitu a dlhšie obdobie s teplým počasím. Práve to by malo v najbližšom období nastať.“

Dodajme ešte, že kým v sobotu 20. júna pred polnocou nastáva astronomické leto, z meteorologického hľadiska je už celý jún letným mesiacom. A takisto dôležité upozornenie: Aj keď sa letná sezóna iba začína, práve teraz, v júni, dosahuje slnečné žiarenie najväčšiu intenzitu v roku – na čo treba myslieť pri opaľovaní aj pri pobyte v prírode.