Bratislava 27. marca (Teraz.sk/TASR) - Teplý a slnečný víkend s maximálnymi teplotami na úrovni 17 stupňov umožní odvážnejším chytať na slnku prepotrebný D- vitamín. Ale iba na balkónoch a v záhradkách, keďže stále platí koronavírusové odporúčanie vyhýbať sa, pokiaľ možno, stretnutiam s ľuďmi.
Po teplom a slnečnom víkende nás síce čakajú dva trochu chladnejšie dni, no začiatok apríla prinesie predsa len príjemnejšie teploty ako tie, ktorými končí marec.
SOBOTA 28.3.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 6/1 °C
Maximálna teplota: 12/17 °C
Vietor: S, 5-20 km/h
NEDEĽA 29.3.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 6/1 °C
Maximálna teplota: 12/17 °C
Vietor: S, 10-25 km/h
PONDELOK 30.3.2020
Premenlivá oblačnosť, na severe snehové prehánky.
Minimálna teplota: 2/-3 °C
Maximálna teplota: 3/8 °C
Vietor: S, 10-25 km/h
UTOROK 31.3.2020
Polooblačno.
Minimálna teplota: -2/-7 °C
Maximálna teplota: 2/7 °C
Vietor: S, 15-30 km/h
STREDA 1.4.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 0/-5 °C
Maximálna teplota: 4/9 °C
Vietor: S, 15-30 km/h
ŠTVRTOK 2.4.2020
Slnečno.
Minimálna teplota: 0/-5 °C
Maximálna teplota: 6/11 °C
Vietor: P, 5-15 km/h
PIATOK 3.4.2020
Polooblačno až oblačno.
Minimálna teplota: 4/-1 °C
Maximálna teplota: 7/12 °C
Vietor: J, 10-25 km/h
Svet nebojuje len s pandémiou, ale aj so zemetraseniami
Zomrelo 15-ročné dievča zranené pri zemetrasení v Záhrebe
Život 15-ročného dievčaťa si vyžiadalo zemetrasenie s magnitúdou 5,3, ktoré v nedeľu ráno 22. 3. zasiahlo chorvátsku metropolu Záhreb a jej okolie. Informoval o tom riaditeľ tamojšej detskej nemocnice Goran Roič, píše agentúra HINA.
"Napriek všetkej snahe lekárov dievča podľahlo ťažkým zraneniam," povedal Roič. Pri nedeľňašom zemetrasení utrpelo zranenia aj viacero ďalších osôb.
Policajti hliadkujú na ulici lemovanej popadanými troskami po zemetrasení v Záhrebe 22. marca 2020. Chorvátsko zasiahlo v nedeľu zemetrasenie s magnitúdou 5,3. Obete na životoch hlásené neboli, otrasy však spôsobili značné materiálne škody. V dôsledku otrasov došlo podľa svedkov k popraskaniu obvodových múrov viacerých budov, ako aj k poškodeniu striech domov. Ulice v centre Záhrebu boli pokryté troskami. V meste bolo hlásených aj niekoľko požiarov.Foto: TASR/AP
Podľa Európsko-stredomorského seizmologického strediska (EMSC) malo zemetrasenie epicentrum sedem kilometrov severne od Záhrebu. Išlo o plytké zemetrasenie, pretože jeho hypocentrum sa nachádzalo len v hĺbke desať kilometrov. Zaznamenané boli aj dva dotrasy s magnitúdou 5,0 a 3,7.
V dôsledku otrasov došlo k popraskaniu obvodových múrov mnohých budov, ako aj k poškodeniu striech domov. Ulice v centre Záhrebu boli pokryté troskami. Na niektorých budovách sa zrútili komíny. V meste bolo hlásených aj niekoľko požiarov a došlo ku krátkodobému výpadku v dodávkach elektrickej energie.
Po zemetrasení pri Kurilských ostrovoch zaznamenali polmetrovú cunami
Vlnu cunami s výškou 50 centimetrov vyvolalo v stredu silné podmorské zemetrasenie, ktoré zasiahlo oblasť Tichého oceánu blízko severnej časti Kurilských ostrovov. Pre agentúru TASS to 25. marca uviedol tlačový odbor ruského ministerstva pre mimoriadne situácie.
"Výška cunami dosiahla približne 50 centimetrov. Podľa predbežných správ nie sú obete ani škody," informovalo ministerstvo.
Doplnilo, že nebezpečenstvo zatiaľ nepominulo a obyvatelia mesta Severo-Kuriľsk majú zostať v bezpečnej zóne, zriadenej na vyššie položenom území. Z ohrozenej časti pobrežia evakuovali zhruba 400 ľudí.
Na snímke kórejského meteorologického úradu je zobranené epicentrum silné podmorského zemetrasenia, ktoré zasiahlo oblasť Tichého oceánu blízko severnej časti Kurilských ostrovov v stredu 25. marca 2020.Foto: TASR/AP
Stredajšie zemetrasenie dosiahlo podľa TASS-u magnitúdu 7,3 a jeho epicentrum bolo vzdialené približne 230 kilometrov od neobývaného ostrova Onekotan v severnej časti súostrovia Kurily. Obyvatelia Severo-Kuriľska pocítili otrasy zodpovedajúce magnitúde 5-6, na čo sa rozoznel signál varujúci pred cunami.
Americká geologická služba USGS, ktorá sleduje seizmickú aktivitu na celom svete, predtým vyčíslila magnitúdu tohto podmorského zemetrasenia na 7,5. Otrasy podľa nej vznikli vo vyše 50-kilometrovej hĺbke, juhovýchodne od Severokurilského okresu ležiaceho v Sachalinskej oblasti na ruskom Ďalekom východe.
Kurilské ostrovy patria Rusku, avšak na ich južnú časť – ostrovy Kunašir, Iturup, Šikotan a Habomajské ostrovy – si robí nároky Japonsko, ktoré ich označuje za svoje Severné teritóriá. Tieto ostrovy anektoval v roku 1945 Sovietsky zväz a spor o ne bráni obom krajinám, aby uzavreli mierovú zmluvu.
