Bratislava 13. decembra (Teraz.sk) – Naposledy boli nielen biele, ale aj mrazivé vianočné sviatky na celom Slovensku v roku 2002. Aj juhozápad krajiny bol vtedy prikrytý viac než 10-centimetrovou snehovou perinou. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

Zároveň to boli jedny z najchladnejších Vianoc v histórii pozorovaní. Napríklad v Poprade klesla teplota na Štedrý deň ráno na mínus 21 stupňov Celzia.

Podobná situácia však nastala aj rok predtým, v roku 2001 – napríklad 24. decembra v Piešťanoch zaznamenali mráz mínus 22 stupňov a bolo takisto desať centimetrov snehu. Pamätníci si spomenú na chladné a zasnežené Vianoce v roku 1963, alebo tiež 1981, kedy v Bratislave dosiahla 26. decembra snehová pokrývka až 44 centimetrov.

Foto: TASR/Jozef Ďurník

Častejšie – a to aj pred obdobím, kedy sa začalo výraznejšie prejavovať otepľovanie – však boli prípady, keď počas Vianoc panovalo teplejšie počasie, hoci len prechodne. Súvisí to s javom, ktorý sa volá Vianočné oteplenie.

Jeho príčinou je teplotný kontrast medzi Atlantickým oceánom, ktorý chladne pomalšie než pevnina. Oceánsky vzduch je v tomto čase teplejší než kontinentálny a ak začne prúdiť do našich končín, väčšinou prekazí bielu vianočnú idylu.

Katarína na ľade...

Teplé Vianoce boli napríklad v roku 1983 alebo v roku 1988. Veľmi teplé počasie s teplotami okolo 12 stupňov panovalo na Štedrý deň roku 1995, hoci inak zima 1995/1996 bola studená. Začala sa už koncom novembra a ešte aj v Bratislave napadol sneh – aby sa tesne pred Štedrým dňom, ako naschvál, roztopil. A po krátkej pauze pokračovalo zimné počasie zasa od 25. a 26. decembra a snehová pokrývka vytrvala až do marca. Napokon tento jav odrážajú aj ľudové pranostiky, napríklad tá známa o Kataríne na ľade a Vianociach na blate.

„O typickom vianočnom oteplení sa však už sotva dá hovoriť, keďže v priebehu väčšej časti zimy prevažuje teplotne nadnormálne počasie,“ dodal Matejovič. „Aj tohtoročná zima by mala byť podľa modelov ako celok teplotne nadnormálna.“

Celkovo sa od 90. rokov 20. storočia častejšie vyskytujú zimy teplé alebo "normálne", teda s teplotami zodpovedajúcimi dlhodobému priemeru.

To samozrejme nevylučuje, že sa môžu objaviť aj kratšie obdobia so silnými mrazmi a takisto aj situácie, keď napadne veľmi veľa snehu. Niekedy sa počas Vianoc objaví i v nížinách aspoň symbolický biely poprašok, ako to bolo v rokoch 2012 a 2016. Doterajšie predpovedné modely zatiaľ naznačujú, že tento rok to tak zrejme nebude.

Nasneží na Vianoce?

Na väčšine Slovenska, predovšetkým v nižších polohách, zrejme ani tento rok nebudú biele Vianoce. „Podľa modelov je viac pravdepodobné, že biele Vianoce v nížinách ani tento rok nebudú. V zime však treba rátať s tým, že snežiť môže už okolo teploty 0 °C, teda stačí, ak sa len mierne ochladí a krajina sa môže pokryť bielou perinou,“ povedal Pavel Matejovič. Ako dodal, v dôsledku globálneho otepľovania počet dní so snehovou pokrývkou ubúda, a to sa týka aj decembra, ktorý je prvým mesiacom zimy.

Štatisticky predstavuje pravdepodobnosť, že bude sneh počas Vianoc na celom území Slovenska, teda aj v nížinách, iba 30 percent. Zdá sa však, že takýchto situácii je aj vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu čoraz menej.

Foto: Teraz.sk

Čo nás čaká najbližší týždeň

Počas najbližšieho týždňa si užijeme najmä hmlu. Teploty nebudú klesať hlboko pod nulu, skôr sa predpokladajú plusové. Na niektorých miestach Slovenska, dokonca, uprostred týždňa, aj osem stupňov Celzia.