Hoci sa blíži polovica júna, tento rok ešte neudreli „tridsiatky“, ako sa to stávalo v predošlých rokoch – vrátane minulého.

„Prvá dekáda júna skončila po teplotnej stránke okolo dlhodobého priemeru a to napriek tomu, že sme nezažili ešte typicky letné počasie,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič. „Napriek tomu, že teploty nie sú aktuálne tak vysoké, na pocit je dusno. V ovzduší sa totiž nachádza množstvo vodnej pary, v dôsledku čoho sa na niektorých miestach vyskytujú aj intenzívne búrky. Takéto počasie je spôsobené prúdením vlhkejšieho morského vzduchu, ktorý k nám preniká na prednej strane tlakovej níže so stredom nad Biskajským zálivom.“

Napriek početným zrážkam a prehánkam nejde o typické medardovské počasie, ktoré sa v minulosti vyskytovalo začiatkom leta a viaže sa naň známa pranostika. S týmto počasím sa totiž spájalo prúdenie chladnejšieho vzduchu sponad Atlantiku smerom do pevniny.

„V minulosti býval jún najchladnejším mesiacom leta, počasie bývalo pomerne premenlivé, a tiež daždivé, na čo sme už trocha aj zabudli,“ pripomenul klimatológ. „Naopak, v posledných rokoch sa stávalo takmer pravidlom, že už v prvej polovici júna nastúpilo typicky letné počasie. Napríklad vlani sme o takomto čase už zažívali prvú vlnu horúčav a vlaňajší jún skončil na Slovensku ako historicky najteplejší.“

Potvrdzuje sa tak, že jún je mesiac veľmi rôznorodý a môže priniesť extrémne horúčavy, aj nezvykle studené počasie. Napokon ešte začiatok tohto týždňa priniesol ochladenie, ktoré sa spočiatku výrazne prejavilo najmä na západe Slovenska. Vznikla situácia, keď v Bratislave dosiahla denná teplota okolo 17 stupňov, zatiaľ čo východ krajiny mal ešte okolo 27 C. Ochladilo sa aj na horách a na tatranských končiaroch sa objavil čerstvý sneh.

„Začiatkom tohto mesiace bolo na Lomnickom štíte vyše metra snehu. Nejde však o nič mimoriadne, napríklad v roku 2004 tu na prelome mája a júna dosahovala snehová pokrývka výšku okolo troch metrov. Pri vpáde chladnejšieho morského vzduchu sa snehová pokrývka vo výškach nad 1600 m n. m. môže vyskytnúť aj uprostred leta. Začiatkom júna sa dokonca v minulosti vyskytla aj situácia, keď sneh napadol aj v polohách pod 1000 m, napríklad v Oravskej Lesnej sa v roku 1962 snehová pokrývka objavila ešte 5. júna,“ vysvetlil Pavel Matejovič.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Pre jún sú príznačné aj prudké dažde a lejaky, ktorých intenzita stúpa najmä v posledných rokoch – aj pričinením klimatickej zmeny. V tomto čase, 7. júna 2011, postihla ničivá povodeň oblasť Malých Karpát, predovšetkým obce Častá, Píla a Doľany. Pred dvoma rokmi, 6. júna 2018, búrka so záplavami ochromila Bratislavu.


Hoci premenlivejší ráz počasia s možnosťou prehánok a búrok ešte zotrvá, predsa len by nasledujúce dni mali čoraz viac pripomínať súčasné meteorologické – a čochvíľa aj astronomické – leto.

„V druhej polovici týždňa by sa postupne mal viac presadzovať vplyv tlakovej výše, ktorá má stred nad Škandináviou. Po jej južnom okraji by k nám mal začať postupne od východu prúdiť teplejší a suchší vzduch. Počasie si však zrejme zachová premenlivejší charakter aj v druhej polovici júna. Mesiac jún by mal po teplotnej stránke skončiť na úrovni dlhodobého priemeru,“ povedal klimatológ Pavel Matejovič. Ako dodal, aj keď sa situácia s vlahou zlepšila, asi na polovici územia Slovenska stále pretrváva sucho. Zrážky sú totiž prevažne búrkového charakteru. Preto sú v množstve spadnutých zrážok veľké územné rozdiely a hrozba sucha nie je stále zažehnaná.