Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 1. jún 2025Meniny má Žaneta
< sekcia Slovensko

Veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva

Archívne foto. Živá krížová cesta v Prešove na Veľký piatok 18. apríla 2014, ktorú pripravili dobrovoľníci z farnosti Nižná Šebastová. Foto: TASR/Milan Kapusta

Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari

Bratislava 1. apríla (TASR) - Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení, pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci.

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu blesku, pred požiarom či inými pohromami.

Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.

Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách slávi sa v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.

Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, dnes už vyrobené aj zo sladkej čokolády, alebo mašľu na korbáč.

Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.

Blanár nevidí dôvod, prečo by ho mal na jeho poste niekto nahradiť

Na otázku stretnutia slovenskej a ukrajinskej vlády vyjadril Blanár predpoklad, že by mohlo nastať na jeseň.

- Palestínske militantné hnutie Hamas v sobotu údajne reagovalo na americký návrh na prímerie a výmenu rukojemníkov pozitívne, zdôraznilo však svoju požiadavku na trvalé prímerie.

- Tisíce ľudí v sobotu vyšli do ulíc Sofie a iných väčších miest na protest proti plánom bulharskej vlády od 1. januára 2026 prijať euro za novú štátnu menu.

- Hádzanári Tatrana Prešov vybojovali svoj 19. titul majstra Slovenska.

- Až 25 percent detí považuje obmedzenie mobilov na školách za problém.

- Prezident SR Peter Pellegrini sa v pondelok (2. 6.) zúčastní na samite Bukureštskej deviatky (B9), ktorý sa uskutoční v litovskom Vilniuse.

- Na severe Slovenska treba v sobotu počítať s búrkami.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) odcestuje v nedeľu (1. 6.) na zahraničnú pracovnú cestu do Španielska.

- Záchranné zložky aktuálne zasahujú pri dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel, ktorá sa stala v obci Orávka v okrese Rimavská Sobota.

- Trenčianska posádka leteckých záchranárov zasahovala v sobotu predpoludním na cyklochodníku v Považanoch v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde pri zrážke viacerých cyklistov dvaja z nich utrpeli zranenia.

- Polícia vykonala v piatok (30. 5.) celoslovenskú dopravnú akciu zameranú na nákladné vozidlá.

- Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Marek Eštok prijal v piatok 30. mája 2025 veľvyslanca Francúzskej republiky Nicolasa Surana.

- Úrady v ukrajinskom regióne Sumy na hraniciach s Ruskom v sobotu nariadili povinnú evakuáciu 11 dedín pre zosilnené ostreľovanie a obavy z ruskej ofenzívy.

- Organizáciám pribudnú od júna viaceré povinnosti. Budú musieť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.

- Na poste starostu bratislavskej Petržalky končí v sobotu Ján Hrčka. Petržalskej miestnej samospráve šéfoval od roku 2018.

- Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly vedený profesorom Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil v severnej Guatemale pozostatky mayského mesta staré takmer 3000 rokov.

- V strednej Nigérii zahynulo pri prívalových povodniach už najmenej 115 ľudí a mnohí ďalší sú nezvestní, uviedli v piatok tamojšie záchranné zložky.

- Slovenská republika a Čierna Hora majú oveľa väčší potenciál pre spoluprácu a práve piatkové podnikateľské fórum v Podgorici bolo krokom k jeho naplneniu.

- Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach v piatok vypovedala zmluvu poisťovni Dôvera.

- Izrael v piatok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že sa vydal na križiacku výpravu proti židovskému štátu.

- Úrady v Hongkongu v piatok prepustili druhú skupinu prodemokratických aktivistov odsúdených na základe sporného čínskeho zákona o národnej bezpečnosti na štyri roky väzenia za podvratnú činnosť.