Podľa medializovaných informácií najvyšší pakistanský súd v novembri zrušil rozhodnutie o treste smrti pre Asiu Bibi.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. decembra (TASR) - Slovensko by sa malo viac angažovať v prípadoch ľudí prenasledovaných pre ich vierovyznanie. Myslí si to predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová (OĽaNO), ktorá na túto tému upozornila pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv. Konkrétnym príkladom angažovanosti môže byť ponúknutie pomoci prenasledovanej pakistanskej kresťanke Asii Bibi.
"Aj keď je Asia Bibi na slobode, stále nemá práva, aké by chcela. SR má stále možnosť pridať sa ku krajinám, ktoré ponúkli pomoc," vyhlásila Verešová, ktorá bude podľa svojich slov aj naďalej vyzývať na iniciatívu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD). "Prosím aj ďalšie inštitúcie, aby vyvinuli tlak na našu vládu, aby konala. My sa nesmieme ani skrývať, ani ostať ľahostajní, ani vopchať hlavu do piesku," myslí si poslankyňa.
Podľa medializovaných informácií najvyšší pakistanský súd v novembri zrušil rozhodnutie o treste smrti pre Asiu Bibi. K tomu ju súd nižšieho stupňa pred ôsmimi rokmi odsúdil za urážanie proroka Mohameda. V Pakistane jej však stále hrozí nebezpečenstvo, najmä od extrémistov, ktorí nesúhlasia s rozhodnutím súdu. Ochotu pomôcť prenasledovanej kresťanke už prejavilo viacero krajín.
Verešová upozornila aj na to, že podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete je každý 12. človek prenasledovaný za vieru. Náboženská sloboda sa pritom podľa nej týka veriacich aj neveriacich. "V 13 krajinách sveta je trest smrti za nevieru a v 22 krajinách sveta je trest smrti za zmenu vierovyznania," konštatovala.
Ďalším právom, ktoré je podľa Verešovej ohrozené, je právo na slobodu prejavu. V tejto súvislosti spomenula vraždu novinára a následné demonštrácie, ktoré niektorí politici označovali ako pokus o štátny prevrat. Verešová to považuje za útok na ľudské slobody. Nedostatočná aplikácia legislatívy ohľadom domáceho násilia v praxi zas poslankyňa označila za ohrozovanie práva na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Problémové je podľa nej aj dodržiavanie práva na prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Riaditeľ Amnesty International Slovensko (AIS) Rado Sloboda si myslí, že Slovensko môže byť krajinou, ktorá prejaví solidaritu voči prenasledovaným ľuďom, ktorých život je v ohrození. „Zo strany Slovenska by pravdepodobne išlo najmä o gesto solidarity, pretože pri odchode musí byť súčinný aj Pakistan. Na druhej strane, je toto gesto prvým krokom, ak chceme vyslať jasný signál, že Slovensku záleží na dodržiavaní ľudských práv doma aj v zahraničí. Ak ide o ľudské životy a ľudské práva, mali by sme zohľadňovať aj to, že nesieme zodpovednosť nielen za to, čo povieme, ale aj za to, čo nepovieme. A to platí pre jednotlivcov, ako aj krajiny,“ povedal. V prípade realizácie takejto ponuky pripomína, že v ďalšom procese musí byť zapojené aj Ministerstvo vnútra (MV) SR a Migračný úrad MV SR.
Sloboda doplnil, že Amnesty International žiada Pakistan, aby trestný čin rúhania sa zrušil. Podľa nich totiž porušuje medzinárodné záväzky a ľudskoprávne štandardy. „Je v rozpore so slobodou vierovyznania a prejavu. V správe o dosahoch zákonov o rúhaní z roku 2016 Amnesty International poukázala na zneužívanie týchto zákonov voči niektorým z najzraniteľnejších skupín spoločnosti, ako sú napríklad náboženské menšiny v Pakistane,“ doplnil Sloboda.
"Aj keď je Asia Bibi na slobode, stále nemá práva, aké by chcela. SR má stále možnosť pridať sa ku krajinám, ktoré ponúkli pomoc," vyhlásila Verešová, ktorá bude podľa svojich slov aj naďalej vyzývať na iniciatívu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD). "Prosím aj ďalšie inštitúcie, aby vyvinuli tlak na našu vládu, aby konala. My sa nesmieme ani skrývať, ani ostať ľahostajní, ani vopchať hlavu do piesku," myslí si poslankyňa.
Podľa medializovaných informácií najvyšší pakistanský súd v novembri zrušil rozhodnutie o treste smrti pre Asiu Bibi. K tomu ju súd nižšieho stupňa pred ôsmimi rokmi odsúdil za urážanie proroka Mohameda. V Pakistane jej však stále hrozí nebezpečenstvo, najmä od extrémistov, ktorí nesúhlasia s rozhodnutím súdu. Ochotu pomôcť prenasledovanej kresťanke už prejavilo viacero krajín.
Verešová upozornila aj na to, že podľa Správy o stave náboženskej slobody vo svete je každý 12. človek prenasledovaný za vieru. Náboženská sloboda sa pritom podľa nej týka veriacich aj neveriacich. "V 13 krajinách sveta je trest smrti za nevieru a v 22 krajinách sveta je trest smrti za zmenu vierovyznania," konštatovala.
Ďalším právom, ktoré je podľa Verešovej ohrozené, je právo na slobodu prejavu. V tejto súvislosti spomenula vraždu novinára a následné demonštrácie, ktoré niektorí politici označovali ako pokus o štátny prevrat. Verešová to považuje za útok na ľudské slobody. Nedostatočná aplikácia legislatívy ohľadom domáceho násilia v praxi zas poslankyňa označila za ohrozovanie práva na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Problémové je podľa nej aj dodržiavanie práva na prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Riaditeľ Amnesty International Slovensko (AIS) Rado Sloboda si myslí, že Slovensko môže byť krajinou, ktorá prejaví solidaritu voči prenasledovaným ľuďom, ktorých život je v ohrození. „Zo strany Slovenska by pravdepodobne išlo najmä o gesto solidarity, pretože pri odchode musí byť súčinný aj Pakistan. Na druhej strane, je toto gesto prvým krokom, ak chceme vyslať jasný signál, že Slovensku záleží na dodržiavaní ľudských práv doma aj v zahraničí. Ak ide o ľudské životy a ľudské práva, mali by sme zohľadňovať aj to, že nesieme zodpovednosť nielen za to, čo povieme, ale aj za to, čo nepovieme. A to platí pre jednotlivcov, ako aj krajiny,“ povedal. V prípade realizácie takejto ponuky pripomína, že v ďalšom procese musí byť zapojené aj Ministerstvo vnútra (MV) SR a Migračný úrad MV SR.
Sloboda doplnil, že Amnesty International žiada Pakistan, aby trestný čin rúhania sa zrušil. Podľa nich totiž porušuje medzinárodné záväzky a ľudskoprávne štandardy. „Je v rozpore so slobodou vierovyznania a prejavu. V správe o dosahoch zákonov o rúhaní z roku 2016 Amnesty International poukázala na zneužívanie týchto zákonov voči niektorým z najzraniteľnejších skupín spoločnosti, ako sú napríklad náboženské menšiny v Pakistane,“ doplnil Sloboda.