Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenskú republiku Verheugen uviedol ako veľmi dobrý príklad toho, ako sa krajina dokáže rozumne a efektívne integrovať do EÚ.
Autor TASR
Bratislava/Berlín 25. apríla (TASR) – Najväčšie rozšírenie Európskej únie v roku 2004 o štáty strednej a východnej Európy sa mohlo uskutočniť, pretože občania týchto krajín boli schopní a ochotní niesť bremeno rozsiahlych a často aj bolestivých reforiem potrebných pre integráciu. V rozhovore pre TASR to pri príležitosti nadchádzajúceho 20. výročia vstupu SR do EÚ vyhlásil bývalý podpredseda Európskej komisie a komisár pre rozširovanie Günter Verheugen.
"Keď 1. mája 2004 pristúpilo (do EÚ) desať nových členských štátov, medzi nimi aj Slovensko, bol to pre mňa akýsi zázrak. EÚ zvládla najväčšie rozšírenie v histórii v relatívne krátkom čase," uviedol bývalý eurokomisár, ktorý v čase vstupu Slovenska do EÚ zodpovedal za oblasť rozširovania.
Verheugen je dlhodobo presvedčený o tom, že rozšírenie EÚ o štáty strednej a východnej Európy predstavuje najlepší spôsob, ako zaručiť mier a nezvratnú demokratickú transformáciu v tomto regióne. Z politického hľadiska sa podľa neho takto dosiahli najdôležitejšie ciele – mier a stabilita. Zásluhu na úspechu rozšírenia pritom zväčša pripísal práve ľuďom žijúcim v týchto štátoch.
Slovenskú republiku uviedol ako veľmi dobrý príklad toho, ako sa krajina dokáže rozumne a efektívne integrovať do EÚ. "Slovensko dnes zohráva dôležitú úlohu v rámci celého európskeho hodnotového reťazca, pretože sa špecializuje na určité odvetvia, napríklad na automobilový priemysel," poznamenal.
V rozhovore pre TASR však zdôraznil, že Európska únia v súčasnosti nie je pripravená na ďalšie rozšírenie. Na prijatie nových členov by boli podľa Verheugena potrebné rozsiahle inštitucionálne reformy vrátane zmien v zakladajúcich zmluvách EÚ, čo si vyžaduje ratifikáciu Európskym parlamentom aj všetkými 27 členskými štátmi. Za súčasných podmienok to však nepredpokladá.
Do eurobloku, ktorý podľa neho od roku 2005 sužujú krízy, naposledy vstúpilo Chorvátsko pred vyše desaťročím. "Je zrejmé, že od roku 2005 sa dynamika politiky rozširovania stratila," uviedol s tým, že prístup k Bulharsku a Rumunsku, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2007, v súvislosti so schengenským priestorom nebol úplne spravodlivý. "Tieto krajiny stále nevyužívajú všetky výhody Schengenu pre obavy členských štátov," skonštatoval.
Dodal tiež, že protieurópske nálady vo viacerých členských štátov oslabujú súdržnosť a schopnosť prijímať rozhodnutia na nadnárodnej úrovni. "V zásade si myslím, že v našich spoločnostiach, vrátane vedúcich predstaviteľov, si málo uvedomujeme základnú skutočnosť, že len jednotný európsky kontinent, čo najviac zjednotený, môže byť globálnym hráčom a chrániť náš európsky spôsob života," uzavrel.
"Keď 1. mája 2004 pristúpilo (do EÚ) desať nových členských štátov, medzi nimi aj Slovensko, bol to pre mňa akýsi zázrak. EÚ zvládla najväčšie rozšírenie v histórii v relatívne krátkom čase," uviedol bývalý eurokomisár, ktorý v čase vstupu Slovenska do EÚ zodpovedal za oblasť rozširovania.
Verheugen je dlhodobo presvedčený o tom, že rozšírenie EÚ o štáty strednej a východnej Európy predstavuje najlepší spôsob, ako zaručiť mier a nezvratnú demokratickú transformáciu v tomto regióne. Z politického hľadiska sa podľa neho takto dosiahli najdôležitejšie ciele – mier a stabilita. Zásluhu na úspechu rozšírenia pritom zväčša pripísal práve ľuďom žijúcim v týchto štátoch.
Slovenskú republiku uviedol ako veľmi dobrý príklad toho, ako sa krajina dokáže rozumne a efektívne integrovať do EÚ. "Slovensko dnes zohráva dôležitú úlohu v rámci celého európskeho hodnotového reťazca, pretože sa špecializuje na určité odvetvia, napríklad na automobilový priemysel," poznamenal.
V rozhovore pre TASR však zdôraznil, že Európska únia v súčasnosti nie je pripravená na ďalšie rozšírenie. Na prijatie nových členov by boli podľa Verheugena potrebné rozsiahle inštitucionálne reformy vrátane zmien v zakladajúcich zmluvách EÚ, čo si vyžaduje ratifikáciu Európskym parlamentom aj všetkými 27 členskými štátmi. Za súčasných podmienok to však nepredpokladá.
Do eurobloku, ktorý podľa neho od roku 2005 sužujú krízy, naposledy vstúpilo Chorvátsko pred vyše desaťročím. "Je zrejmé, že od roku 2005 sa dynamika politiky rozširovania stratila," uviedol s tým, že prístup k Bulharsku a Rumunsku, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2007, v súvislosti so schengenským priestorom nebol úplne spravodlivý. "Tieto krajiny stále nevyužívajú všetky výhody Schengenu pre obavy členských štátov," skonštatoval.
Dodal tiež, že protieurópske nálady vo viacerých členských štátov oslabujú súdržnosť a schopnosť prijímať rozhodnutia na nadnárodnej úrovni. "V zásade si myslím, že v našich spoločnostiach, vrátane vedúcich predstaviteľov, si málo uvedomujeme základnú skutočnosť, že len jednotný európsky kontinent, čo najviac zjednotený, môže byť globálnym hráčom a chrániť náš európsky spôsob života," uzavrel.
