Bratislava 25. marca (TASR) - V katolíckej cirkvi slávia každý rok 25. marca Zvestovanie Pána. Deväť mesiacov pred narodením Pána si dnes počas bohoslužieb pripomínajú základné tajomstvo viery, že druhá Božská osoba, Ježiš Kristus, mocou Ducha Svätého prijal ľudskú prirodzenosť z Panny Márie.

Podľa biblickej správy tento Boží plán oznámil Panne Márii archanjel Gabriel a ona s týmto plánom súhlasila. Známa je jej odpoveď: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova."

Sviatok Zvestovania Pána sa začal sláviť začiatkom 5. storočia na Východe. Okolo roku 420 bol v Nazarete postavený chrám na mieste, kde podľa tradície archanjel Gabriel zvestoval Márii, že si ju Boh vyvolil za matku prisľúbeného Mesiáša.

V západnej cirkvi sa tento sviatok spomína v roku 656 a sú záznamy, že v Ríme sa bežne slávil za pontifikátu Sergeja I. v rokoch 687-701. Pôvodne bol tento sviatok oslavou vtelenia Syna Božieho, čo sa pokladalo za najradostnejší deň ľudstva. Neskôr sviatok nadobudol mariánsky charakter.

Po II. vatikánskom koncile (konal sa v rokoch 1962-1965) sa tento sviatok opäť počíta medzi sviatky Pána, ale zároveň aj ako sviatok jeho matky.

V gréckokatolíckej cirkvi slávia aj v súčasnosti dnešný sviatok ako Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Je to pre veriacich tejto cirkvi veľký a prikázaný sviatok, považovaný za spomienku na začiatok spásy ľudstva.