Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas tohto volebného obdobia obchádzali politici zákon o tvorbe právnych predpisov až päťkrát častejšie než dve predchádzajúce vlády, poukázala advokátka.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Vláda použila v aktuálnom volebnom období skrátené legislatívne konanie až pri štvrtine zo všetkých prijatých zákonov. Poukázala na to organizácia Via Iuris, podľa ktorej ešte nikdy v histórii Slovenska nebolo také množstvo zákonov prijímané v skrátenom legislatívnom konaní ako počas aktuálneho volebného obdobia.
"Od svojho zvolenia v roku 2020 až do októbra 2022 prijali vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera (obaja OĽANO) celkom 403 zákonov," priblížila advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová. Z nich až 97 pretlačili mimo štandardný legislatívny proces, čo podľa organizácie predstavuje 24,07 percenta zo všetkých prijatých zákonov.
"Počas tohto volebného obdobia obchádzali politici zákon o tvorbe právnych predpisov až päťkrát častejšie než dve predchádzajúce vlády," poukázala advokátka. V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 percenta a v rokoch 2016 až 2020 5,8 percenta zo všetkých zákonov.
Organizácia vzala do úvahy aj vplyv pandémie. "Je jasné, že svoj podiel na takto vysokom počte zákonov prijatých mimo štandardných postupov mala pandémia, keď bolo nevyhnutné prijímať niektoré zákony najrýchlejším možným spôsobom," uviedla Kováčechová. V pandemickom roku 2020 bola takto prijatá až takmer polovica (47,58 percenta) zo všetkých zákonov, presnejšie 59 zo 124.
"No ani pandémia ochorenia COVID-19 neoprávňuje prijímať akékoľvek zákony v skrátenom legislatívnom konaní, na čo napríklad politikov v susednej Českej republike upozornil už aj Ústavný súd," zhodnotila advokátka. Napriek ústupu pandémie však nastavený trend podľa organizácie pretrváva aj v tomto roku. "Najbrutálnejším príkladom zneužitia skráteného legislatívneho konania bol protiinflačný balíček z hlavy ministra financií," poznamenala Kováčechová.
Doplnila, že hoci išlo o zákony, ktoré by stáli občanov každý rok viac ako miliardu eur, k návrhom neprebehla žiadna verejná diskusia, priestor na vyjadrenie nedostali odborníci, štátne organizácie ani samosprávy. Podľa organizácie sú zásadné chyby v predložených návrhoch zákonov, podanie prezidentky na Ústavný súd či nedávne posunutie účinnosti protiinflačného balíčka jasným dôkazom, že pretláčanie takto dôležitých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bolo veľkou chybou.
"Od svojho zvolenia v roku 2020 až do októbra 2022 prijali vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera (obaja OĽANO) celkom 403 zákonov," priblížila advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová. Z nich až 97 pretlačili mimo štandardný legislatívny proces, čo podľa organizácie predstavuje 24,07 percenta zo všetkých prijatých zákonov.
"Počas tohto volebného obdobia obchádzali politici zákon o tvorbe právnych predpisov až päťkrát častejšie než dve predchádzajúce vlády," poukázala advokátka. V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 percenta a v rokoch 2016 až 2020 5,8 percenta zo všetkých zákonov.
Organizácia vzala do úvahy aj vplyv pandémie. "Je jasné, že svoj podiel na takto vysokom počte zákonov prijatých mimo štandardných postupov mala pandémia, keď bolo nevyhnutné prijímať niektoré zákony najrýchlejším možným spôsobom," uviedla Kováčechová. V pandemickom roku 2020 bola takto prijatá až takmer polovica (47,58 percenta) zo všetkých zákonov, presnejšie 59 zo 124.
"No ani pandémia ochorenia COVID-19 neoprávňuje prijímať akékoľvek zákony v skrátenom legislatívnom konaní, na čo napríklad politikov v susednej Českej republike upozornil už aj Ústavný súd," zhodnotila advokátka. Napriek ústupu pandémie však nastavený trend podľa organizácie pretrváva aj v tomto roku. "Najbrutálnejším príkladom zneužitia skráteného legislatívneho konania bol protiinflačný balíček z hlavy ministra financií," poznamenala Kováčechová.
Doplnila, že hoci išlo o zákony, ktoré by stáli občanov každý rok viac ako miliardu eur, k návrhom neprebehla žiadna verejná diskusia, priestor na vyjadrenie nedostali odborníci, štátne organizácie ani samosprávy. Podľa organizácie sú zásadné chyby v predložených návrhoch zákonov, podanie prezidentky na Ústavný súd či nedávne posunutie účinnosti protiinflačného balíčka jasným dôkazom, že pretláčanie takto dôležitých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bolo veľkou chybou.
