Bratislava 20. decembra (TASR) – Mimovládna organizácia Via Iuris navrhuje viaceré zmeny pri výbere sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Predstavila ich v stredu, jej cieľom je, aby boli v roku 2018 zvolené za ústavných sudcov všeobecne uznávané autority, ktoré nevyvolávajú pochybnosti. Okrem iného navrhuje, aby poslancom pri posudzovaní kandidátov pomáhal novozavedený Poradný výbor.

Podľa Via Iuris voľba nových sudcov Ústavného súdu bude jednou z najväčších výziev slovenskej politiky v budúcom roku. Voliť sa bude deväť z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Voľba bude vzhľadom na funkčné obdobie sudcov ovplyvňovať podobu dodržiavania Ústavy SR, princípov ústavnosti ako aj celkové vnímanie práva a spravodlivosti na Slovensku až do roku 2031, upozornila organizácia.

Právnik Via Iuris Peter Wilfling pripomenul, že premiér Robert Fico už v roku 2006 vyhlásil, že nepovažuje súčasný systém voľby kandidátov na ústavných sudcov za dobrý. Podľa jeho vtedajších slov poslanci nemajú všetky informácie o uchádzačoch a potom hrozí, že zvolia aj nespôsobilých kandidátov. Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že navrhne prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať voľby sudcov Ústavného súdu.

"Aj vo svetle súčasných udalostí sme presvedčení, že je najvyšší čas začať o tejto téme serióznu odbornú diskusiu a následne pristúpiť k potrebným zmenám," povedal Wilfling.

Podľa Via Iuris je potrebné zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov. Pre zvýšenie ich legitimity odporúča naplniť požiadavky Benátskej komisie tak, aby zloženie Ústavného súdu nezáviselo iba od vôle väčšiny Národnej rady SR.

"O voľbe kandidátov na sudcov by tak mala rozhodovať kvalifikovaná, napr. trojpätinová a nie iba nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu," vysvetlil Wilfling. Ak by sa odporúčanie Benátskej komisie nepodarilo naplniť, mala by rozhodovať aspoň nadpolovičná väčšina všetkých, nielen prítomných poslancov, doplnil.

Via Iuris považuje za potrebné zaviesť prísnejšie požiadavky na kandidátov. Navrhuje zavedenie rovnakých požiadaviek, aké pre sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva stanovuje Európsky dohovor, podľa ktorého sudcovia musia mať vysoko morálny charakter a musia spĺňať podmienky na výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť všeobecne uznávanými právnikmi.

Z pohľadu organizácie je potrebné zlepšiť aj proces posudzovania a vypočutia kandidátov na ústavných sudcov. Ústavnoprávny výbor parlamentu by mal jednak vykonať dôkladné verejné vypočutie kandidátov a zodpovedne preveriť ich spôsobilosť. Kandidáti by mali vystúpiť i v pléne pred všetkými poslancami, aby si mohli títo kvalifikovane vytvoriť na nich názor.

"Poslancom parlamentu by mal pri posudzovaní a vypočutí kandidátov pomáhať Poradný výbor zložený napríklad z uznávaných právnických autorít, zástupcov parlamentu, prezidenta, Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Súdnej rady a právnických fakúlt," pokračoval Wilfling. Takýto poradný výbor funguje aj pri výbere sudcov ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie. Poradný výbor by podal poslancom parlamentu svoje kvalifikované stanovisko a odporúčanie k jednotlivým kandidátom.

Via Iuris presadzuje aj to, že by mali by byť stanovené kritériá, ktorých splnenie bude ústavnoprávny výbor a Poradný výbor u kandidátov skúmať. "Konkrétne, odborný prehľad v otázkach ľudských práv a ústavného práva, doterajšie profesionálne aktivity, publikačná činnosť, dôveryhodnosť kandidátov a ich osobnostná integrita, bezúhonnosť a nezávislosť," dodal Wilfling.