Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spolu 38 slovenských právnikov a právničiek zverejnilo v utorok (22.5.) výzvu, v ktorej navrhli, ako by mal vyzerať budúci výber ústavných sudcov.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) – Spoluautori výzvy právnikov a právničiek týkajúcej sa výberu ústavných sudcov reagovali na predstavené zámery vládnej koalície v tejto oblasti. Domnievajú sa, že neprinesú zvýšenie kvality Ústavného súdu (ÚS) SR. Stanovisko predstavila v štvrtok v tlačovej správe mimovládna organizácia Via Iuris.
Koalícia sa v utorok (22.5.) zhodla na nových kritériách výberu kandidátov na ústavných sudcov. Požadovaný vek kandidátov by sa mal zvýšiť zo súčasných 40 na 45 rokov, uvažuje sa o zakotvení povinnosti absolvovať justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku, povinnosti ovládať aspoň jeden svetový jazyk a kandidáti by mali byť volení aspoň nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady (NR) SR.
Marián Porvažník z Iniciatívy za lepšiu advokáciu návrhy nevníma ako riešenie najdôležitejších problémov ÚS. "Je pri nich možné nadobudnúť pocit, že majú za cieľ len predstierať zvyšovanie kvality výberu ústavných sudcov, pričom v skutočnosti sa snažia zakonzervovať súčasný nevyhovujúci stav," reagoval.
Zvýšenie poslaneckého kvóra na 76 hlasov je síce podľa Porvažníka istým posunom vpred, nevytvára však priestor na diskusiu o kandidátoch naprieč celým politickým spektrom. "Spoločne so zvýšením požadovaného veku na 45 rokov a zakotvením povinnosti absolvovať justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku by celkovo išlo o mimoriadne škodlivý návrh znižujúci kvalitu výberu ústavných sudcov," domnieva sa.
Vek 40 rokov je podľa vysokoškolskej učiteľky ústavného práva a vedeckej pracovníčky Lucie Berdisovej úplne dostatočný. Poukázala na to, že za primeraný ho považuje i Benátska komisia. "V súčasnej situácii by návrh vládnej koalície z kandidovania vylúčil absolútnu väčšinu prvej porevolučnej generácie právnikov a právničiek, ktorí by svojím pohľadom na právo a myslením boli jednoznačne prínosom pre Ústavný súd," upozornila. Poukázala tiež, že niektorí z výrazných sudcov, ktorí sa na ÚS osvedčili, nemali pri vymenovaní 45 rokov, ako napríklad sudcovia Ján Drgonec, Ján Klučka, Lajos Mészáros či Eduard Bárány.
Právnik mimovládnej organizácie Via Iuris Peter Wilfling k tomu uviedol, že skoro všetci, z jeho pohľadu kontroverzní kandidáti navrhnutí v minulosti, spĺňali požiadavky navrhované vládnou koalíciou – teda mali 45 rokov aj mali justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku.
"Skutočným problémom však bola nedôveryhodnosť týchto kandidátov a ich nezáujem o ochranu ľudských práv alebo ústavné právo. Prijatím tohto návrhu vládnej koalície by sa teda skutočné problémy nevyriešili, iba by sa vytvorilo falošné zdanie, že sa zvyšuje kvalita ústavných sudcov," kritizoval Wilfling.
Právnik Via Iuris pripomenul, že justičná, advokátska či prokurátorská skúška vôbec nezisťuje schopnosť byť sudcom ÚS, ale schopnosť byť sudcom, advokátom a prokurátorom. Takáto podmienka zablokuje podľa Wilflinga možnosť kandidovať mnohým schopným právnikom, ktorí nie sú sudcami, advokátmi ani prokurátormi. Koaličný návrh totiž vylučuje vysokoškolských profesorov a docentov práva, ale aj ústavných právnikov pôsobiacich napríklad na právnických fakultách, vo verejnej správe či poradcov ÚS.
ÚS čaká vo februári 2019 zásadná obmena, vymení sa deväť z jeho celkovo 13 sudcov. V novom zložení bude pracovať do roku 2031. Koalícia v súčasnosti finišuje s návrhom zmien vo výbere ústavných sudcov. Spolu so zmenami statusového zákona ÚS by ich mal minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) predstaviť v najbližších dňoch.
Spolu 38 slovenských právnikov a právničiek zverejnilo v utorok (22.5.) výzvu, v ktorej navrhli, ako by mal vyzerať budúci výber ústavných sudcov. Žiadajú, aby bola v prvom kole na zvolenie za kandidáta potrebná ústavná väčšina 90 hlasov poslancov. Tiež zakotvenie požiadavky, že ústavný sudca musí byť bezúhonný, uznávaný odborník a musí svojím doterajším životom zaručovať, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Napríklad však aj to, aby každý uchádzač mohol byť zapísaný do zoznamu kandidátov na základe vlastnej prihlášky a nebolo už potrebné, aby ho navrhol niektorý z obmedzeného okruhu oprávnených subjektov.
Koalícia sa v utorok (22.5.) zhodla na nových kritériách výberu kandidátov na ústavných sudcov. Požadovaný vek kandidátov by sa mal zvýšiť zo súčasných 40 na 45 rokov, uvažuje sa o zakotvení povinnosti absolvovať justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku, povinnosti ovládať aspoň jeden svetový jazyk a kandidáti by mali byť volení aspoň nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady (NR) SR.
Marián Porvažník z Iniciatívy za lepšiu advokáciu návrhy nevníma ako riešenie najdôležitejších problémov ÚS. "Je pri nich možné nadobudnúť pocit, že majú za cieľ len predstierať zvyšovanie kvality výberu ústavných sudcov, pričom v skutočnosti sa snažia zakonzervovať súčasný nevyhovujúci stav," reagoval.
Zvýšenie poslaneckého kvóra na 76 hlasov je síce podľa Porvažníka istým posunom vpred, nevytvára však priestor na diskusiu o kandidátoch naprieč celým politickým spektrom. "Spoločne so zvýšením požadovaného veku na 45 rokov a zakotvením povinnosti absolvovať justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku by celkovo išlo o mimoriadne škodlivý návrh znižujúci kvalitu výberu ústavných sudcov," domnieva sa.
Vek 40 rokov je podľa vysokoškolskej učiteľky ústavného práva a vedeckej pracovníčky Lucie Berdisovej úplne dostatočný. Poukázala na to, že za primeraný ho považuje i Benátska komisia. "V súčasnej situácii by návrh vládnej koalície z kandidovania vylúčil absolútnu väčšinu prvej porevolučnej generácie právnikov a právničiek, ktorí by svojím pohľadom na právo a myslením boli jednoznačne prínosom pre Ústavný súd," upozornila. Poukázala tiež, že niektorí z výrazných sudcov, ktorí sa na ÚS osvedčili, nemali pri vymenovaní 45 rokov, ako napríklad sudcovia Ján Drgonec, Ján Klučka, Lajos Mészáros či Eduard Bárány.
Právnik mimovládnej organizácie Via Iuris Peter Wilfling k tomu uviedol, že skoro všetci, z jeho pohľadu kontroverzní kandidáti navrhnutí v minulosti, spĺňali požiadavky navrhované vládnou koalíciou – teda mali 45 rokov aj mali justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku.
"Skutočným problémom však bola nedôveryhodnosť týchto kandidátov a ich nezáujem o ochranu ľudských práv alebo ústavné právo. Prijatím tohto návrhu vládnej koalície by sa teda skutočné problémy nevyriešili, iba by sa vytvorilo falošné zdanie, že sa zvyšuje kvalita ústavných sudcov," kritizoval Wilfling.
Právnik Via Iuris pripomenul, že justičná, advokátska či prokurátorská skúška vôbec nezisťuje schopnosť byť sudcom ÚS, ale schopnosť byť sudcom, advokátom a prokurátorom. Takáto podmienka zablokuje podľa Wilflinga možnosť kandidovať mnohým schopným právnikom, ktorí nie sú sudcami, advokátmi ani prokurátormi. Koaličný návrh totiž vylučuje vysokoškolských profesorov a docentov práva, ale aj ústavných právnikov pôsobiacich napríklad na právnických fakultách, vo verejnej správe či poradcov ÚS.
ÚS čaká vo februári 2019 zásadná obmena, vymení sa deväť z jeho celkovo 13 sudcov. V novom zložení bude pracovať do roku 2031. Koalícia v súčasnosti finišuje s návrhom zmien vo výbere ústavných sudcov. Spolu so zmenami statusového zákona ÚS by ich mal minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) predstaviť v najbližších dňoch.
Spolu 38 slovenských právnikov a právničiek zverejnilo v utorok (22.5.) výzvu, v ktorej navrhli, ako by mal vyzerať budúci výber ústavných sudcov. Žiadajú, aby bola v prvom kole na zvolenie za kandidáta potrebná ústavná väčšina 90 hlasov poslancov. Tiež zakotvenie požiadavky, že ústavný sudca musí byť bezúhonný, uznávaný odborník a musí svojím doterajším životom zaručovať, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Napríklad však aj to, aby každý uchádzač mohol byť zapísaný do zoznamu kandidátov na základe vlastnej prihlášky a nebolo už potrebné, aby ho navrhol niektorý z obmedzeného okruhu oprávnených subjektov.
