Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň kritizuje nadmerné používanie paragrafu 363 Trestného poriadku (TP).
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. decembra (TASR) – Organizácia Via Iuris v roku 2021 privítala vznik Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR i proces výberu sudcov na tento súd. Kritizuje nadmerné používanie paragrafu 363 Trestného poriadku (TP), úpravy zákona pri menovaní i odvolávaní policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie. Pre TASR to uviedla výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Zmeny pri výbere šéfa polície a inšpekcie podľa nej výrazne posilňujú politický vplyv ministra vnútra na políciu. "Vláda sa významne neposunula pri schvaľovaní novej súdnej mapy. V závere roka predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR jej minimalistickú verziu. Proces jej navrhovania sprevádzal nesúhlas zo strany sudcov aj zamestnancov súdov, čo vnímame ako problematické pre jej prijatie a zavedenie do praxe," podotkla Batková.
Tvrdí, že paragraf 363 TP by mal byť používaný iba vo výnimočných prípadoch. "Kontroverzne vnímame aj niektoré rozhodnutia generálneho prokurátora - napríklad nevpustenie niektorých novinárov na tlačovú besedu alebo ohlásenie potenciálneho začatia trestného stíhania publicistov za vyjadrenia na adresu speváčky Simy Magušinovej," zdôraznila.
Očakáva, že bude generálny prokurátor zrozumiteľne a presvedčivo vysvetľovať veci, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti. "Presvedčivé odôvodnenie postupu generálnej prokuratúry aj v prípadoch, ktoré verejnosť vníma kontroverzne, je nevyhnutné pre budovanie dôvery v jej činnosť. Takúto komunikáciu však generálny prokurátor zatiaľ neponúka," uviedla pre TASR.
Generálna prokuratúra (GP) SR odmieta tvrdenia o nadmernom či neprimeranom používaní paragrafu 363 TP. Podľa štatistiky prokuratúry je v súčasnosti podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte návrhov oprávnených osôb oproti predchádzajúcim rokom podstatne nižší. Prokuratúra informovala, že v roku 2021 je tento podiel 13,55 percenta, vlani to bolo 16,25 percenta a v roku 2019 viac ako 19 percent.
Organizácia iné väčšie systémové zmeny v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v roku 2021 nezaznamenala. "Spolu s inými organizáciami sme však kritizovali postup vlády pri obsadzovaní vedúcich pozícií niektorých úradov, napríklad Slovenského pozemkového fondu, protimonopolného úradu či Národného centra zdravotníckych informácií," podotkla s tým, že v týchto prípadoch nešlo o transparentný výberový proces, ktorého výsledkom by malo byť zvolenie najlepšieho a najskúsenejšieho odborníka v danej oblasti.
Zmeny pri výbere šéfa polície a inšpekcie podľa nej výrazne posilňujú politický vplyv ministra vnútra na políciu. "Vláda sa významne neposunula pri schvaľovaní novej súdnej mapy. V závere roka predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR jej minimalistickú verziu. Proces jej navrhovania sprevádzal nesúhlas zo strany sudcov aj zamestnancov súdov, čo vnímame ako problematické pre jej prijatie a zavedenie do praxe," podotkla Batková.
Tvrdí, že paragraf 363 TP by mal byť používaný iba vo výnimočných prípadoch. "Kontroverzne vnímame aj niektoré rozhodnutia generálneho prokurátora - napríklad nevpustenie niektorých novinárov na tlačovú besedu alebo ohlásenie potenciálneho začatia trestného stíhania publicistov za vyjadrenia na adresu speváčky Simy Magušinovej," zdôraznila.
Očakáva, že bude generálny prokurátor zrozumiteľne a presvedčivo vysvetľovať veci, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti. "Presvedčivé odôvodnenie postupu generálnej prokuratúry aj v prípadoch, ktoré verejnosť vníma kontroverzne, je nevyhnutné pre budovanie dôvery v jej činnosť. Takúto komunikáciu však generálny prokurátor zatiaľ neponúka," uviedla pre TASR.
Generálna prokuratúra (GP) SR odmieta tvrdenia o nadmernom či neprimeranom používaní paragrafu 363 TP. Podľa štatistiky prokuratúry je v súčasnosti podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte návrhov oprávnených osôb oproti predchádzajúcim rokom podstatne nižší. Prokuratúra informovala, že v roku 2021 je tento podiel 13,55 percenta, vlani to bolo 16,25 percenta a v roku 2019 viac ako 19 percent.
Organizácia iné väčšie systémové zmeny v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v roku 2021 nezaznamenala. "Spolu s inými organizáciami sme však kritizovali postup vlády pri obsadzovaní vedúcich pozícií niektorých úradov, napríklad Slovenského pozemkového fondu, protimonopolného úradu či Národného centra zdravotníckych informácií," podotkla s tým, že v týchto prípadoch nešlo o transparentný výberový proces, ktorého výsledkom by malo byť zvolenie najlepšieho a najskúsenejšieho odborníka v danej oblasti.
