Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od januára 2021 je súčasťou slovenského právneho poriadku aj trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, známy ako prikrmovanie.
Autor TASR
Bratislava 10. apríla (TASR) – Skutková podstata trestného činu ohýbania práva je využívaná skôr ako nástroj nátlaku. TASR to uviedla výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Ako zdôraznila, tento trestný čin bol od začiatku predmetom verejnej kritiky. Súčasťou Trestného zákona je od januára 2021.
"Zatiaľ nie je dostupná judikatúra, verejne však boli komunikované prípady, keď politici podali trestné oznámenie na sudcov v exponovaných veciach," priblížila Batková. Od januára 2021 je súčasťou slovenského právneho poriadku aj trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, známy ako prikrmovanie.
V rámci neho bola zadefinovaná tzv. nenáležitá výhoda - plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy v hodnote viac ako 200 eur, na ktoré nie je právny nárok. "Problémom je, že podľa Trestného zákona nejde o nenáležitú výhodu, ak sú takéto dary zapísané v Registri darov. Predpis, ktorý mal upraviť podrobnosti o takom registri, však doposiaľ nebol prijatý," upozornila Batková.
"Popri prácach na novele Trestného zákona chceme doriešiť aj túto právnu úpravu," reagoval Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Za doterajšie vyše dva roky pôsobenia Márie Kolíkovej vo funkcii ministerky spravodlivosti vníma Via Iuris najpozitívnejšie veľkú novelu ústavy a zriadenie Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. "Najvyšší správny súd môže prispieť k efektívnemu a včasnému vyvodzovaniu disciplinárnej zodpovednosti pri uvedených profesiách," podotkla Batková.
Organizácia považuje za problematické, že stále nie je zrejmé, či a v akej podobe sa prijme nová súdna mapa. "Túto považujeme za kľúčovú preto, lebo je cestou na skvalitnenie a zrýchlenie rozhodovania súdov, pretože zlúčenie malých okresných súdov do väčších prispeje k väčšej špecializácii a vyššej odbornosti sudcov," povedala Batková.
Za dôležité považuje aj zriadenie správnych súdov na úrovni krajov a mestských súdov v Bratislave a Košiciach. "Problémom nie je len skutočnosť, že reforma doposiaľ nebola schválená a nie je ani isté, kedy a či schválená bude. Problémom je aj spôsob, akým sa obchádza riadny legislatívny proces - keď sa dôležité zmeny majú schvaľovať prílepkom až vo fáze druhého čítania v národnej rade." Prijímanie zásadných legislatívnych zmien v druhom čítaní zaznamenala aj u iných rezortov. Za nedostatočnú predstavuje navrhovanú novelu infozákona z dielne Ministerstva spravodlivosti SR.
"Zatiaľ nie je dostupná judikatúra, verejne však boli komunikované prípady, keď politici podali trestné oznámenie na sudcov v exponovaných veciach," priblížila Batková. Od januára 2021 je súčasťou slovenského právneho poriadku aj trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, známy ako prikrmovanie.
V rámci neho bola zadefinovaná tzv. nenáležitá výhoda - plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy v hodnote viac ako 200 eur, na ktoré nie je právny nárok. "Problémom je, že podľa Trestného zákona nejde o nenáležitú výhodu, ak sú takéto dary zapísané v Registri darov. Predpis, ktorý mal upraviť podrobnosti o takom registri, však doposiaľ nebol prijatý," upozornila Batková.
"Popri prácach na novele Trestného zákona chceme doriešiť aj túto právnu úpravu," reagoval Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Za doterajšie vyše dva roky pôsobenia Márie Kolíkovej vo funkcii ministerky spravodlivosti vníma Via Iuris najpozitívnejšie veľkú novelu ústavy a zriadenie Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. "Najvyšší správny súd môže prispieť k efektívnemu a včasnému vyvodzovaniu disciplinárnej zodpovednosti pri uvedených profesiách," podotkla Batková.
Organizácia považuje za problematické, že stále nie je zrejmé, či a v akej podobe sa prijme nová súdna mapa. "Túto považujeme za kľúčovú preto, lebo je cestou na skvalitnenie a zrýchlenie rozhodovania súdov, pretože zlúčenie malých okresných súdov do väčších prispeje k väčšej špecializácii a vyššej odbornosti sudcov," povedala Batková.
Za dôležité považuje aj zriadenie správnych súdov na úrovni krajov a mestských súdov v Bratislave a Košiciach. "Problémom nie je len skutočnosť, že reforma doposiaľ nebola schválená a nie je ani isté, kedy a či schválená bude. Problémom je aj spôsob, akým sa obchádza riadny legislatívny proces - keď sa dôležité zmeny majú schvaľovať prílepkom až vo fáze druhého čítania v národnej rade." Prijímanie zásadných legislatívnych zmien v druhom čítaní zaznamenala aj u iných rezortov. Za nedostatočnú predstavuje navrhovanú novelu infozákona z dielne Ministerstva spravodlivosti SR.
