Euro 2024
Najnovšie správy
Občianska spoločnosť vo Via Iuris reagovala na správu Európskej komisie (EK) o stave právneho štátu za rok 2021.
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) – V súvislosti s legislatívnym procesom na Slovensku vníma mimovládna organizácia Via Iuris niekoľko závažných problémov. Pre TASR to uviedla líderka programu Občianska spoločnosť vo Via Iuris Ivana Kohutková. Reagovala tým na správu Európskej komisie (EK) o stave právneho štátu za rok 2021, ktorá volá po dôraznejšom zapájaní zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti do tohto procesu.
Za prvý problém považuje Kohutková nadmerné využívanie tzv. skráteného legislatívneho konania aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky na jeho použitie. „Problémom je, že verejnosť, ale zvyčajne ani poslanci nemajú možnosť dostatočne sa oboznámiť so schvaľovanou legislatívou,“ spresnila. Zároveň upozornila, že táto situácia pretrváva dlhodobo a nevyhýba sa jej ani súčasná vláda, ktorá takýto postup zdôvodňuje pandemickou situáciou aj napriek tomu, že nie všetky zákony schválené v skrátenom legislatívnom konaní sa jej týkali.
„Ďalším problémom je novelizácia zákonov prostredníctvom tzv. prílepkov. V neposlednom rade tiež to, že verejnosť sa nemôže zapojiť do legislatívneho procesu v prípade, ak je predkladateľom návrhu zákona poslanec alebo skupina poslancov,“ zdôraznila. Osobitnú kapitolu podľa nej predstavujú novelizácie ústavy. „Vzhľadom na to, ako jednoducho je možné ústavu novelizovať, je zrejmé, že naša ústava patrí k najslabšie chráneným v Európe. Dôsledkom sú také novelizačné texty, ktoré do ústavy ani nepatria, a majú byť skôr súčasťou zákonov či vykonávacích predpisov,“ podotkla.
Poznamenala, že správa EK reflektuje vyšetrovanie viacerých závažných trestných činov, ktoré sa, okrem iných, týkajú aj sudcov. „Začatie vyšetrovania v týchto veciach je dôležité aj pre zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva. Podstatné však bude to, kedy, ako rýchlo a s akým výsledkom budú kauzy ukončené. Mimoriadne dôležité je, aby finálne rozhodnutia boli presvedčivé a dostatočne zrozumiteľne odôvodnené,“ podotkla.
Súhlasí so závermi správy, že Slovensko pokračovalo v úsilí o zlepšenie nezávislosti a efektívnosti súdnictva. „Dôkazom toho je aj rozsiahla legislatívna zmena z konca roku 2020 (vyjadrená aj v ústave), ktorá sa dotýka viacerých súdnych inštitúcií. Ide o druhú najvýznamnejšiu a najväčšiu zmenu ústavy od jej prijatia,“ podotkla.
Táto novela ústavy podľa jej slov priniesla okrem pozitívnych zmien aj také, ktoré sú diskutabilné. „Ako napríklad zakotvenie nemožnosti Ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou alebo spôsob odvolávania členov Súdnej rady. Ten je teraz možný napríklad po každých voľbách, čo znamená, že sa nemusí vôbec naplniť celý mandát členov Súdnej rady,“ dodala.
EK v správe o stave právneho štátu, okrem iného, oceňuje snahy Slovenska pokročiť v boji proti korupcii a zaistení väčšej transparentnosti v oblasti médií. Tiež snahu úradov potlačiť korupciu a zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý má začať fungovať od 1. septembra 2021. Posilniť by sa podľa správy mohol dohľad v oblasti financovania politických strán.
Za prvý problém považuje Kohutková nadmerné využívanie tzv. skráteného legislatívneho konania aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky na jeho použitie. „Problémom je, že verejnosť, ale zvyčajne ani poslanci nemajú možnosť dostatočne sa oboznámiť so schvaľovanou legislatívou,“ spresnila. Zároveň upozornila, že táto situácia pretrváva dlhodobo a nevyhýba sa jej ani súčasná vláda, ktorá takýto postup zdôvodňuje pandemickou situáciou aj napriek tomu, že nie všetky zákony schválené v skrátenom legislatívnom konaní sa jej týkali.
„Ďalším problémom je novelizácia zákonov prostredníctvom tzv. prílepkov. V neposlednom rade tiež to, že verejnosť sa nemôže zapojiť do legislatívneho procesu v prípade, ak je predkladateľom návrhu zákona poslanec alebo skupina poslancov,“ zdôraznila. Osobitnú kapitolu podľa nej predstavujú novelizácie ústavy. „Vzhľadom na to, ako jednoducho je možné ústavu novelizovať, je zrejmé, že naša ústava patrí k najslabšie chráneným v Európe. Dôsledkom sú také novelizačné texty, ktoré do ústavy ani nepatria, a majú byť skôr súčasťou zákonov či vykonávacích predpisov,“ podotkla.
Poznamenala, že správa EK reflektuje vyšetrovanie viacerých závažných trestných činov, ktoré sa, okrem iných, týkajú aj sudcov. „Začatie vyšetrovania v týchto veciach je dôležité aj pre zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva. Podstatné však bude to, kedy, ako rýchlo a s akým výsledkom budú kauzy ukončené. Mimoriadne dôležité je, aby finálne rozhodnutia boli presvedčivé a dostatočne zrozumiteľne odôvodnené,“ podotkla.
Súhlasí so závermi správy, že Slovensko pokračovalo v úsilí o zlepšenie nezávislosti a efektívnosti súdnictva. „Dôkazom toho je aj rozsiahla legislatívna zmena z konca roku 2020 (vyjadrená aj v ústave), ktorá sa dotýka viacerých súdnych inštitúcií. Ide o druhú najvýznamnejšiu a najväčšiu zmenu ústavy od jej prijatia,“ podotkla.
Táto novela ústavy podľa jej slov priniesla okrem pozitívnych zmien aj také, ktoré sú diskutabilné. „Ako napríklad zakotvenie nemožnosti Ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou alebo spôsob odvolávania členov Súdnej rady. Ten je teraz možný napríklad po každých voľbách, čo znamená, že sa nemusí vôbec naplniť celý mandát členov Súdnej rady,“ dodala.
EK v správe o stave právneho štátu, okrem iného, oceňuje snahy Slovenska pokročiť v boji proti korupcii a zaistení väčšej transparentnosti v oblasti médií. Tiež snahu úradov potlačiť korupciu a zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý má začať fungovať od 1. septembra 2021. Posilniť by sa podľa správy mohol dohľad v oblasti financovania politických strán.
