Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pavla Gašpara by za šéfa Slovenskej informačnej služby do funkcie nevymenovali Dubovský, Matovič ani Náhlik. Vymenoval by ho Harabin a v prípade splnenia podmienok aj Pellegrini.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR) - Viacerí kandidáti na prezidenta SR by si vedeli predstaviť doplnenie prezidentských kompetencií o možnosť predkladať zákony, alebo sa prihovárajú za ich bližšie definovanie. Ďalší uchádzači o post zdôrazňujú, že kompetencie sú dostatočné a podstatná je osoba v prezidentskom úrade. Uviedli to v predvolebnej debate RTVS, do ktorej prišli všetci desiati kandidáti. Róbert Švec neskôr v programe oznámil vzdanie sa kandidatúry.
Milan Náhlik označil právomoci prezidenta za vyvážené. Ján Kubiš ich považuje za silné, no upozornil, že prezidentské právomoci a ich výkon záleží od človeka v prezidentskej funkcii. Krisztián Forró by uvítal vzhľadom na silný mandát prezidenta možnosť predkladať zákony. Podľa Štefana Harabina sú kompetencie absolútne dostatočné. Patrik Dubovský by chcel, aby sa bližšie špecifikovali, prihovoril sa aj za legislatívnu iniciatívu prezidenta, posilnil by tiež právomoci pri podaniach na ústavný súd. Marian Kotleba si myslí, že prelomiť veto prezidenta by malo byť ťažšie. Ivan Korčok považuje kompetencie definované v ústave za vyvážené. Peter Pellegrini ich označil za dostatočné, no nebráni sa úvahe o možnosti navrhovať zákony. Deklaroval, že nikdy by za ekonomickú trestnú činnosť neudelil milosť. Matovič si myslí, že by sa malo vyriešiť, či prezident musí alebo nemusí vymenovať nominantov vlády, prezidentovi by odobral právomoc udeľovať milosť, vedel by si predstaviť, že by prezident mohol predkladať zákony.
Podľa Korčoka potrebuje Slovensko prezidenta, ktorý nebude predĺženou rukou vládnej garnitúry a v prípade potreby sa bude vedieť ozvať. Dubovský by sa v úrade zameral na oblasť bezpečnosti, sociálnu oblasť a zahraničnú spoluprácu. Harabin by ako prezident vyžadoval dodržiavanie práva v Európskej únii, kritizoval napríklad protiruské sankcie či migračnú politiku. Kubiš zdôraznil potrebu silnej inovatívnej ekonomiky. Forró si myslí, že prezident by mal hľadať prieniky, poukázal aj na regionálne rozdiely. Pellegrini by chcel napríklad obnoviť stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov, ale aj podporovať vládu v odstraňovaní regionálnych rozdielov a otvárať témy. Náhlik by chcel vyviesť Slovensko z Európskej únie, pripraviť ho na vystúpenie z NATO a sfunkčniť referendum. Kotleba deklaroval odvahu napísať list o vystúpení z Aliancie. Matovič chce ochrániť Prezidentský palác pred "mafiou".
Témou bol aj návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. V predloženej podobe by ho nepodpísal Dubovský, Korčok, Kubiš, vzhľadom na očakávané zmeny zatiaľ ani Pellegrini. Forró by chcel poznať konečnú podobu zákona, Harabin je za zásadné riešenie, chcel by štátnu televíziu. Podľa Kotlebu je štátna televízia na zváženie, Matovič ju odmieta.
Pavla Gašpara by za šéfa Slovenskej informačnej služby do funkcie nevymenovali Dubovský, Matovič ani Náhlik. Vymenoval by ho Harabin a v prípade splnenia podmienok aj Pellegrini. Korčok považuje Gašparovu nomináciu za bezpredmetnú. Kotleba nepovažuje Gašpara za najlepšiu voľbu. Kubiš by nomináciu posúdil.
Milan Náhlik označil právomoci prezidenta za vyvážené. Ján Kubiš ich považuje za silné, no upozornil, že prezidentské právomoci a ich výkon záleží od človeka v prezidentskej funkcii. Krisztián Forró by uvítal vzhľadom na silný mandát prezidenta možnosť predkladať zákony. Podľa Štefana Harabina sú kompetencie absolútne dostatočné. Patrik Dubovský by chcel, aby sa bližšie špecifikovali, prihovoril sa aj za legislatívnu iniciatívu prezidenta, posilnil by tiež právomoci pri podaniach na ústavný súd. Marian Kotleba si myslí, že prelomiť veto prezidenta by malo byť ťažšie. Ivan Korčok považuje kompetencie definované v ústave za vyvážené. Peter Pellegrini ich označil za dostatočné, no nebráni sa úvahe o možnosti navrhovať zákony. Deklaroval, že nikdy by za ekonomickú trestnú činnosť neudelil milosť. Matovič si myslí, že by sa malo vyriešiť, či prezident musí alebo nemusí vymenovať nominantov vlády, prezidentovi by odobral právomoc udeľovať milosť, vedel by si predstaviť, že by prezident mohol predkladať zákony.
Podľa Korčoka potrebuje Slovensko prezidenta, ktorý nebude predĺženou rukou vládnej garnitúry a v prípade potreby sa bude vedieť ozvať. Dubovský by sa v úrade zameral na oblasť bezpečnosti, sociálnu oblasť a zahraničnú spoluprácu. Harabin by ako prezident vyžadoval dodržiavanie práva v Európskej únii, kritizoval napríklad protiruské sankcie či migračnú politiku. Kubiš zdôraznil potrebu silnej inovatívnej ekonomiky. Forró si myslí, že prezident by mal hľadať prieniky, poukázal aj na regionálne rozdiely. Pellegrini by chcel napríklad obnoviť stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov, ale aj podporovať vládu v odstraňovaní regionálnych rozdielov a otvárať témy. Náhlik by chcel vyviesť Slovensko z Európskej únie, pripraviť ho na vystúpenie z NATO a sfunkčniť referendum. Kotleba deklaroval odvahu napísať list o vystúpení z Aliancie. Matovič chce ochrániť Prezidentský palác pred "mafiou".
Témou bol aj návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. V predloženej podobe by ho nepodpísal Dubovský, Korčok, Kubiš, vzhľadom na očakávané zmeny zatiaľ ani Pellegrini. Forró by chcel poznať konečnú podobu zákona, Harabin je za zásadné riešenie, chcel by štátnu televíziu. Podľa Kotlebu je štátna televízia na zváženie, Matovič ju odmieta.
Pavla Gašpara by za šéfa Slovenskej informačnej služby do funkcie nevymenovali Dubovský, Matovič ani Náhlik. Vymenoval by ho Harabin a v prípade splnenia podmienok aj Pellegrini. Korčok považuje Gašparovu nomináciu za bezpredmetnú. Kotleba nepovažuje Gašpara za najlepšiu voľbu. Kubiš by nomináciu posúdil.
