Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Liturgickým obsahom sviatku Narodenia Pána je oslava toho, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) - Sviatky Narodenia Ježiša Krista (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka.
Sviatku Narodenia predchádza v cirkvi 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka, ktorý sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa. Filipovka je liturgické obdobie podobné adventu v latinskej (rímskokatolíckej) cirkvi, má však viac pôstny charakter.
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. storočia rozšírila aj vo východnej cirkvi.
Liturgickým obsahom sviatku Narodenia Pána je oslava toho, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote. Narodenie Ježiša gréckokatolícka cirkev oslavuje v kontexte celého plánu spásy, preto sa v bohoslužobných textoch popri narodení (vtelení) spomína aj Kristova smrť, vzkriesenie, vykúpenie ľudstva z hriechu.
Deň pred Narodením Pána - na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do štedrovečernej večere. V tento deň v ranných hodinách sa v gréckokatolíckych chrámoch koná modlitba - tzv. kráľovské hodiny (cárske časy), počas ktorej sa čítajú žalmy a texty zo Starého a Nového zákona, predpovedajúce Kristovo narodenie.
Poobede (okolo 16.00 h) sa v chrámoch slávi veľká večiereň s Božskou liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži 24. decembra polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie, spravidla o 21.00 alebo o 22.00 h. Slávnostná sv. liturgia sa u gréckokatolíkov slávi až na sviatok Narodenia Pána 25. decembra predpoludním.
Druhý deň sviatku, 26. decembra, sa v cirkvi slávi Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi pripadá u gréckokatolíkov až na tretí deň - 27. decembra.
V rímskokatolíckej cirkvi je sviatok sv. Štefana už 26. decembra a sviatok Panny Márie Bohorodičky sa slávi 1. januára.
Sviatku Narodenia predchádza v cirkvi 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka, ktorý sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa. Filipovka je liturgické obdobie podobné adventu v latinskej (rímskokatolíckej) cirkvi, má však viac pôstny charakter.
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. storočia rozšírila aj vo východnej cirkvi.
Liturgickým obsahom sviatku Narodenia Pána je oslava toho, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote. Narodenie Ježiša gréckokatolícka cirkev oslavuje v kontexte celého plánu spásy, preto sa v bohoslužobných textoch popri narodení (vtelení) spomína aj Kristova smrť, vzkriesenie, vykúpenie ľudstva z hriechu.
Deň pred Narodením Pána - na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do štedrovečernej večere. V tento deň v ranných hodinách sa v gréckokatolíckych chrámoch koná modlitba - tzv. kráľovské hodiny (cárske časy), počas ktorej sa čítajú žalmy a texty zo Starého a Nového zákona, predpovedajúce Kristovo narodenie.
Poobede (okolo 16.00 h) sa v chrámoch slávi veľká večiereň s Božskou liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži 24. decembra polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie, spravidla o 21.00 alebo o 22.00 h. Slávnostná sv. liturgia sa u gréckokatolíkov slávi až na sviatok Narodenia Pána 25. decembra predpoludním.
Druhý deň sviatku, 26. decembra, sa v cirkvi slávi Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi pripadá u gréckokatolíkov až na tretí deň - 27. decembra.
V rímskokatolíckej cirkvi je sviatok sv. Štefana už 26. decembra a sviatok Panny Márie Bohorodičky sa slávi 1. januára.
