Prievidza 24. decembra (TASR) - Vianočné zvyky na hornej Nitre mali veľa spoločného s ostatnými regiónmi na Slovensku. Existovali však aj špecifiká, ktoré sa líšili od dediny k dedine. Doposiaľ sa zachovala tradícia pečenia štedráka, ktorá z ostatných regiónov v minulých rokoch postupne vymizla.

Ako objasnil lektor Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Ján Vingárik, nad vianočným stolom nesmel chýbať vianočný stromček, zavesený nad stolom, či peniaze pod obrusom na zabezpečenie hojnosti v rodine. "Okrem toho sa obtáčala okolo stola reťaz, lebo stôl bol magickým miestom. Reťaz mala symbolizovať súdržnosť rodiny," vysvetlil Vingárik. Ďalším zvykom bolo umiestnenie kovového predmetu v miestnosti, väčšinou sekery, ktorá mala zabezpečiť to, aby boli chlapi v rodine silní na ďalší rok.

"Čo sa týka jedál na hornej Nitre, doposiaľ sa zachovala tradícia pečenia štedráka, ktorá v ostatných regiónoch postupne vymizla. Pre tento región je typická aj bezmäsitá kapustnica, s hríbmi a sušenými slivkami i takzvaný vianočný chomút z cesta štrúdľového typu s hrozienkami varený v mlieku," priblížil špecifiká vianočného menu Vingárik.

Zachovali sa aj zvyky s cieľom vydaja mladých dievčat. Kým v iných regiónoch boli typické pre takzvané stridžie dni, teda na Katarínu, Ondreja, Mikuláša a Luciu, pre handlovskú dolinu bolo typickým zvykom to, že dievčatá chodili na Štedrý večer von a odkiaľ počuli brechot psa, na tú stranu dediny sa mali vydať.

Ako doplnil lektor múzea, k vianočným zvykom patrili aj vinše. "Vinšujem vám tieto sviatky, ponajprv šťastie, hojné božské požehnanie, na poli úrody, v stodolách plienoty, v komore hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe lásku, úprimnosť, a na dietkach radosť, aby ste boli veselí ako anjeli. Vinšujem vám tieto sviatky, Krista Pána narodenia, aj svätého Štefana, aj svätého Jána, aj svätého Tomáša, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojnô božskô požehnania, po smrti duševného spasenia a všetko, čo si od Pána Boha žiadate," uzavrel Vingárik.