Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Slovensko

UNIKÁTNY VIDEOPROJEKT: Cestujeme ďalej, dnes na trati Trenčín-Žilina

Ilustračné foto Foto: Tablet.TV

Už tretíkrát sa môžete stať rušňovodičom. TABLET.TV prináša vďaka spolupráci so ZSSK tretí diel úspešného videoprojektu v štýle severských Slow TV. Dnes budeme cestovať na trati Trenčín-Žilina.

Trenčín 25. apríla (Teraz.sk/Tablet.TV) - TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) prináša ďalšiu časť videoexperimentu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.

Virtuálnym rušňovodičom na reálnej vlakovej trase, ste sa vďaka nášmu unikátnemu projektu mohli stať už dvakrát. precestovali sme trať Bratislava-Trnava a Trnava-Trenčín.

Dnes ponúkame možnosť precestovať trať Trenčín - Źilina od prvej do poslednej sekundy v role rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.



Na rozdiel od reálneho rušňovodiča však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!



Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Trenčínom a Žilinou nankrútená od prvej do poslednej sekundy a bez jediného strihu.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.


Začiatok trate: Železničná stanica Trenčín
Železničná stanica Trenčín
Foto: Tablet.TV


Projekt TABLET.TV Vlaky


Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže.



Technické údaje o vlaku, na ktorom idete


Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.

Radenie vlaku: Rušeň 361 + reštauračný vozeň WRRm + vozeň Apeer61 + jedálenský vozeň WRRmeer61 + vozeň Bdghmeer61 + vozeň Bdteer/Bdgteer + vozeň Bmpeer61 + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmeer61.

Foto: Tablet.TV


Dôležité body trate a čas na videu:


Časový kód videaNázov objektu
00:01:23Trenčín
00:05:20Opatová nad Váhom
00:08:00Trenčianska Teplá
00:12:34Dubnica nad Váhom
00:15:51Ilava
00:16:55Košeca
00:18:35Ladce
00:20:30Beluša
00:22:13Dolné Kočkovce
00:22:28Styk napájacích sústav =3kV a - 25kV
00:23:45Púchov
00:28:06Nosice
00:28:45Vodná nádrž Nosice
00:30:31Milochov
00:34:54Považská Bystrica
00:40:18Považská Teplá
00:48:26Plevník - Drienové
00:52:16Predmier
00:54:55Bytča
01:00:11Letisko Žilina
01:01:02Dolný Hričov
01:02:20Horný Hričov
01:03:28Vodná nádrž Hričov
01:08:08Žilina zriaďovacia stanica
01:10:38Žilina


Koniec trate je na železničnej stanici v Žiline.
Foto: Tablet.TV


Z histórie trate:


V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého novembra 1883 bol sprevádzkovaný úsek do Žiliny. Trať končila na stanici Nová Žilina – terajšia Žilina zriaďovacia stanica; s hlavnou stanicou, kde mala zastávku Košicko-bohumínska železnica bola prepojená až neskôr. V rokoch 1911 – 1912 zdvojkoľajnili úsek Hričov – Žilina a spojku Nová Žilina – Žilina.



Treba vedieť:
Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia:
• na úseku Bratislava – Púchov je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
• na úseku Púchov – Žilina je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
Styk napájacích sústav je pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce, 2,1 km od Púchova smerom na Bratislavu. (Na videu je to čas 00:22:28)
Styk napájacích sústav je pri železničnej zastávke Dolné Kočkovce.
Foto: Tablet.TV

Foto: Tablet.TV


Zaujímavosti:


TRENČÍN: Krypta pod piaristickým kostolom odkrýva svoje tajomstvá
Do útrob katakomb pod Piaristickým kostolom sv. Františka Xaverského v Trenčíne už môžu nahliadnuť i návštevníci. Kryptu, ktorá ukrýva desiatky pochovaných svetských i cirkevných osobností Trenčína, sprístupnili v vo februári verejnosti. (TASR)
Katakomby pod Piaristickým kostolom sv. Františka Xaverského, 3. februára 2015 v Trenčíne.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Podľa správcu kostola Petra Franeka na vchode do krypty odstránili železné platne, nainštalovali zábradlie a v samotnej krypte pribudla nová elektroinštalácia a osvetlenie. "Nie je to prístupné verejnosti permanentne, ale ak sa vopred ohlásia nejaké exkurzie, prípadne študenti, umožníme im vstup do krypty," priblížil Franek.
Informácie o krypte sú sporadické, podľa Janky Karlíkovej z Trenčianskeho múzea o nej píše iba provinciál piaristov Jozef Branecký, ktorý vo svojich Dejinách zo starého Trenčína spomína, že krypta je pod celým kostolom sv. Františka Xaverského a rozdelená je na štyri časti. "Pochovávalo sa tu od 17. do 19. storočia. Sú tu pochovaní svetskí a cirkevní hodnostári, doktori teológie, piaristi, jezuiti. Sú tu desiatky ľudí v cínových i drevených truhlách. Pochované sú tu významnejšie osobnosti Trenčína, teda tí, ktorí neboli pochovaní za bránami mesta. Truhly sú naukladané na seba a zamurované," priblížila Karlíková s tým, že v krypte nikdy nerobili archeologický výskum.
Ľudské kostrové pozostatky v krypte pod Piaristickým kostolom sv. Františka Xaverského, 3. februára 2015 v Trenčíne.
Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Legendy o tajných chodbách spájajúcich katakomby s Trenčianskym hradom či dokonca s historickými objektmi na druhej strane Váhu sú len fámami. Nevie si predstaviť, ako by sa dokázali prekopať cez skaly. A vzhľadom na počet majiteľov hradu by zrejme žiadna tajná chodba nezostala dlho tajnou. Hábl tiež odmieta špekulácie o tom, že niekde v katakombách môže byť pochovaný legendárny majiteľ Trenčianskeho hradu Matúš Čák. "Matúš Čák zomrel v roku 1321 a piaristický kostol bol dokončený v roku 1648, čo je viac ako 300 rokov. Keby aj našli hrob Matúša Čáka a presťahovali ho sem, každý by o tom vedel, absolútne to neprichádza do úvahy," uzavrel Hábl.

Opatová nad Váhom
V obecnej kronike nechýba tento zápis: "Dňa 9. apríla 1945 okolo 9. hodiny po železničnej koľaji zo strany od hradskej, ťahala veľká parná lokomotíva za sebou zvláštny pluh a ten lámal pražce (štafle). Tie praskali, čo bolo ďaleko počuteľné. V Zástruščí prestali, lebo dostali poruchu. Pražce lámali v prostriedku medzi koľajnicami. Koľajnice sa priblížili k sebe na 60 – 70 cm a nadvihli, takže vlak po nich ísť nemohol."

Trenčianska Teplá
Po I. svetovej vojne sa vytvorili opäť podmienky na rýchly hospodársky rozvoj obce. Výrobné kapacity v Považskom cukrovare sa zväčšili, stavebne sa rozšírila železničná stanica, ktorá sa stala jedným
z najdôležitejších železničných uzlov na Považí.

Keď sa vrátime do súčasnosti, nesmieme zabudnúť na tohtoročnú oblievačku v tejto obci.


Dubnica nad Váhom
Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je v listine hlásiacej sa do roku 1193, teda z konca 12. storočia. V tejto listine sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratslavom a Piskinom. Sú to prvé známe mená ľudí, o ktorých vieme, že mali vzťah k Dubnici, prípadne v nej bývali.

Ilava
Významným zásahom do života Ilavy v 18. storočí bolo to, že sa stala sídlom rehole Najsvätejšej Trojice - Trinitárov, ktorí opravili horný hrad pre svoje účely, kde rozvíjali bohatú kultúrnu a duchovnú činnosť. V priestoroch kláštora sa prednášala filozofia a fungovala tu aj nemocnica, čo bola iste veľmi dôležitá služba pre obyvateľov Ilavy a jej okolia. Na fungovanie tejto nemocnice nepriamo nadväzuje aj dnešná NsP. Ich kláštor bol ich prvým v rámci Uhorska.
Na snímke pohľad z vychádzkových priestorov väznice pre odsúdených v najťažšej 3. nápravnej skupine v Ilave.
Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Zaujímavé je aj to, že medzi Trenčínom a Žilinou boli len tri miesta na Považí, kde boli kláštory a to na Skalke pri Trenčíne, v Pruskom - Františkáni a v Ilave - Trinitári. V roku 1856 štát založil väznicu v zrušenom kláštore, kaštieli.

Košeca
Košeca patrí medzi najstaršie osady Trenčianskeho Považia. Jej územie bolo obývané už pred n.l. Svedčia o tom žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty vedúcej z Košece do Zliechova.

Ladce
Najstarší hodnoverný písomný údaj o Ladcoch je darovacia listina kráľa Mateja Korvína z roku 1472, v ktorej daruje Ladce, spolu s inými obcami Ladislavovi Podmanickému. Ešte starší písomný údaj, pochádzajúci z roku 1397 je o Tunežiciach (od roku 1976 súčasť Ladiec), v ktorom král Žigmund potvrdzuje držbu Tunežíc Stiborovi zo Stiboríc. V ďalších rokoch patria Ladce tomu, kto bol pánom hradu Košeca.

Beluša
Pre Belušu malo značný význam postavenie železnice v rokoch 1878-1883. V roku 1883 vybudovali v Beluši aj železničnú stanicu a byty pre železničiarov.
Slávnostným prestrihnutím pásky a odhalením pamätnej tabule minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) spolu so zástupcami Železníc SR (ŽSR) a zhotoviteľa stavby oficiálne ukončil rekonštrukciu železničnej trate na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu v úseku Trenčianska Teplá – Beluša, 1. júla 2014 v Trenčianskej Teplej.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Púchov
Pre názov "púchovská kultúra" sa stali základom archeologické nálezy vykopané barónom Hoennigom. Tento rodák s Hildeshermu, ktorý je pochovaný v Púchove, získal pri prekopávaní sídliskových vrstiev viacero pozoruhodných nálezov. Jedinú známu podobu Skaly vyhotovil práve Hoenning. Zachytáva archeologickú situáciu a upozorňuje aj na ľudovú tradíciu: bralo vraj pripomína Máriu Teréziu s jej dvorným radcom Václavom Antonínom Kounicom.

Vodná nádrž nosice
Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály.
Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali už v roku 1949, dokončili ju však až v roku 1958.
Foto: TASR – Milan Podmaník

Vodná nádrž Nosice sa rozprestiera na ploche 5,7 štvorcového kilometra, objem nádrže po výstavbe bol 36 miliónov kubických metrov, maximálna hĺbka je 18 metrov. Priehradný múr je vysoký 36 metrov a dlhý takmer 500 metrov. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut na pravej a časti obce Nosice na ľavej strane Váhu. Obyvateľom Nosíc postavili domy v dnešnej púchovskej miestnej časti Nové Nosice, väčšina obyvateľov Okrutu našla nový domov v obci Udiča v okrese Považská Bystrica. (TASR)

Plevník - Drienové


Obec je rodiskom významného slovenského spisovateľa Dominika Tatarku. Symbolicky v deň jeho nedožitých 100. narodenín, 14. marca 2013, vydala Slovenská pošta známku s jeho portrétom.
Poštovú známku s nominálnou hodnotou 0,65 eura s portrétom Dominika Tatarku 14. marca 2013 vydala Slovenská pošta.
Foto: TASR – Milan Podmaník

"Dominik Tatarka patril k mojim obľúbeným autorom ešte zo študentských čias, preto som rád, že mi POFIS ponúkol možnosť vytvoriť námet tejto známky. Najmä jeho novela Panna Zázračnica bola kultovým dielom a práve toto dielo ma inšpirovalo k vytvoreniu známky. Tejto téme som venoval aj rytinu na obálke prvého dňa," povedal pre TASR autor výtvarného návrhu známky, akademický maliar Dušan Grečner.

Bytča
V roku 1883 bola v Bytči vybudovaná železnica.

Letisko Žilina
Letisko Žilina v Dolnom Hričove do roku 1996 slúžilo výhradne pre letecký výcvik a pre športové lietanie. V roku 1996 na základe iniciatívy Mesta Žilina získalo toto letisko štatút pre dopravné a medzinárodné lety.
Letisko Žilina
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


Vodná nádrž Hričov
Vodná nádrž Hričov je vodná nádrž na rieke Váh, pod jeho sútokom s Kysucou a Rajčankou, pri obci Horný Hričov. Je súčasťou druhej časti Vážskej kaskády a s Vodným dielom Žilina sú jej najvyšším stupňom. Pri výstavbe vodného diela bola zatopená časť obce Strážov.
Medzi Dolným a Horným Hričovom sa v roku 2014 na Váhu objavili plaché a na čistú vodu citlivé bobry vodné. Stopy po nich objavil na svojich prechádzkach Marián Šáray. O ich prítomnosti hovoria obhrýzené a vo vode popadané vŕby.
Foto: TASR - Pavol Ďurčo


Žilina
Prvého novembra 1883 bola v Žiline dokončená Považská železnica do Bratislavy. Desiateho októbra 1899 začala fungovať železničná doprava na trati Žilina-Rajec.