Bratislava 24. marca (TASR) - Pokiaľ ide o kandidátov, ktorí postupujú do druhého kola prezidentských volieb, neprinášajú výsledky prvého kola v podstate žiadne prekvapenie. Trochu prekvapivá by mohla byť výhra Ivana Korčoka o päť percentuálnych bodov, očakával sa tesnejší výsledok. Charakteristická je tiež pomerne vysoká volebná účasť pre prvé kolo prezidentských volieb. Skonštatovala pre TASR politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.

"Pokiaľ ide o jednotlivé okresy a podporu, ktorú získali jednotliví kandidáti, vidíme, že tam, kde vyhrával Korčok, bola účasť nadpriemerná alebo vyššia. Môže to vysvetľovať aj to, prečo sa mu podarilo, v konečnom výsledku, zvíťaziť s vyšším náskokom, než bolo pôvodne očakávané," skonštatovala Világi.

Pokiaľ ide o volebnú účasť, vyššia oproti tejto súčasnej bola len v roku 1999, keď podľa politologičky zafungoval mobilizačný faktor. Aj to, že išlo o úplne prvé priame voľby prezidenta a pre občanov to bolo niečo nové a zaujímavé. Podobnosť medzi súčasnosťou a rokom 1999 vidí politologička vo volebnej súťaži polarizačných táborov v rámci slovenskej politiky. Vtedy to bola "súťaž" medzi Rudolfom Schusterom a Vladimírom Mečiarom, v súčasnosti medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim. Charakteristické je opäť vymedzovanie sa voči politike a praktikám vládnej koalície, zápas o demokraciu i zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska.

"Tento polarizačný súboj sme mali aj v týchto voľbách a toto mohlo byť to, čo vlastne ľudí mobilizovalo k účasti na prvých voľbách," poznamenala Világi.

Pred druhým kolom vidí politologička možnosti mobilizácie voličov, ktorí v prvom kole nevolili alebo volili iného kandidáta. Najzaujímavejšie je podľa nej množstvo voličov, ktorých oslovil Štefan Harabin. Do menšej miery, v zmysle početnosti, nie však významnosti, sú to aj voliči maďarskej menšiny a o nič menej zaujímavou častou spoločnosti sú aj tí, ktorí v prvom kole neboli vôbec voliť, na čo majú rôzne dôvody.

Pre Pellegriniho vidí politologička určité zvýhodnenie či väčšiu šancu na oslovenie Harabinových voličov. Korčok by sa mal podľa nej zamerať najmä na tých, ktorí neboli voliť v prvom kole a nie sú celkom presvedčení, či pôjdu voliť v druhom kole alebo nevedia, komu by odovzdali svoj hlas. Oslovovanie nespokojných voličov vládnej koalície by mohol byť problém z hľadiska krátkosti času do druhého kola volieb.

V prípade voličov maďarskej menšiny je to zložitejšie. Voličská podpora sa v prípade sympatizantov Krisztiána Forróa člení podľa nej do na tretiny, pričom jedna by podporila Pellegriniho a jedna Korčoka. Tým sa "podpora ako keby nuluje a vyváži navzájom". Zamerať sa treba na tú časť podporovateľov, sympatizantov, ktorí nie sú rozhodnutí, koho by mali voliť. Avšak tu nie je veľmi jednoduché povedať, na koho stranu by sa priklonili. Do pozornosti dáva politickú reprezentáciu maďarskej menšiny na Slovensku, keďže už pred parlamentnými voľbami bolo vidieť určité pnutia medzi týmito politickými stranami.