Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to uviedla politologička z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Aneta Világi.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Zásadným a elementárnym zlyhaním vládnej koalície bol v roku 2022 jej rozpad. Pre TASR to uviedla politologička z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Aneta Világi. Politológovia zároveň oceňujú prístup vlády k vojne na Ukrajine. Hovoria tiež o zlepšení situácie vo vyšetrovaniach a stíhaní korupčných káuz.
"Odchodom SaS ako koaličného partnera stratila vláda schopnosť efektívne vládnuť, keďže beztak ťažké získavanie podpory v parlamente sa stalo ešte zložitejším," uviedla pre TASR Világi. Ako úspech vlády v roku 2022 označila spôsob, akým sa postavila voči vojnovému konfliktu na Ukrajine. "Jednak konala v súlade s dlhodobými zahraničnopolitickými prioritami slovenských vlád a navyše sa jej podarilo nielen pomôcť Ukrajine, ale získať si tým aj uznanie tohto nášho najväčšieho suseda a širšej medzinárodnej komunity," skonštatovala.
Vláda sa podľa politologičky Dariny Malovej na začiatku profilovala ako vláda zásadných reforiem, ale nie všetky sa podarilo realizovať z dôvodu osobných sporov v koalícii. "Táto vláda mala naozaj ťažké podmienky, keďže išla z jednej veľkej krízy do ďalšej a vtedy sa ťažko vládne. Mnohé rozhodnutia prišli v poslednej chvíli a z mnohých reforiem zostalo len torzo, napríklad z novej súdnej mapy. Na druhej strane vznikol správny súd," skonštatovala pre TASR.
Pokiaľ išlo o vyšetrovanie a stíhanie korupčných káuz, situácia sa podľa Malovej zlepšila, lebo polícia a prokuratúra mali voľné ruky. "Niektoré prípady však stále nie sú dotiahnuté do konca a navyše dôvera verejnosti sa stráca pre rozhodnutia generálneho prokurátora a využívanie paragrafu 363," upozornila. Ako mimoriadne problematické vníma politologička nezvládnuté vyjednávanie so zdravotníkmi, samosprávami a tiež spory okolo prípravy štátneho rozpočtu na budúci rok. "Prišlo totiž k zásadnému narušeniu jedného z mála hodnotových pilierov domácej politiky, ktorý rešpektovali takmer všetky ponovembrové vlády. A to princípu fiškálnej zodpovednosti," uviedla.
Politológ Erik Láštic ocenil jasný postoj vlády k vojne na Ukrajine. "Vojna u našich susedov nám neustále pripomína našu krehkosť a fakt, že bez pevného miesta v EÚ a NATO sme iba bezvýznamným aktérom, ktorý by bol vydaný napospas osudu," uviedol pre TASR. Rýchlosť, s akou sa Slovensko bude schopné vrátiť k rozvoju po súčasnej ekonomickej kríze, bude podľa Láštica úzko súvisieť s tým, ako veľmi či ako málo zaujímalo bývalé vlády či tú súčasnú to, čo bude so Slovenskom o desať, 20 rokov.
"Množstvo dát nám ukazuje, že posledná dekáda vládnutia na Slovensku je doslova strateným časom, ktorý z nás urobil stagnujúcu krajinu bez vízie," myslí si Láštic. V tomto krátkodobom uvažovaní zostalo podľa neho aj mnoho opatrení súčasnej vlády, ktorá doslova jednou rukou dáva (rodinná politika), aby druhou zobrala (samosprávy). "Dlh, ktorý tieto opatrenia financuje, budú musieť na svojich pleciach v budúcnosti niesť práve tie deti, ktorými sa tak radi oháňajú naši lídri," pripomenul.
"Odchodom SaS ako koaličného partnera stratila vláda schopnosť efektívne vládnuť, keďže beztak ťažké získavanie podpory v parlamente sa stalo ešte zložitejším," uviedla pre TASR Világi. Ako úspech vlády v roku 2022 označila spôsob, akým sa postavila voči vojnovému konfliktu na Ukrajine. "Jednak konala v súlade s dlhodobými zahraničnopolitickými prioritami slovenských vlád a navyše sa jej podarilo nielen pomôcť Ukrajine, ale získať si tým aj uznanie tohto nášho najväčšieho suseda a širšej medzinárodnej komunity," skonštatovala.
Vláda sa podľa politologičky Dariny Malovej na začiatku profilovala ako vláda zásadných reforiem, ale nie všetky sa podarilo realizovať z dôvodu osobných sporov v koalícii. "Táto vláda mala naozaj ťažké podmienky, keďže išla z jednej veľkej krízy do ďalšej a vtedy sa ťažko vládne. Mnohé rozhodnutia prišli v poslednej chvíli a z mnohých reforiem zostalo len torzo, napríklad z novej súdnej mapy. Na druhej strane vznikol správny súd," skonštatovala pre TASR.
Pokiaľ išlo o vyšetrovanie a stíhanie korupčných káuz, situácia sa podľa Malovej zlepšila, lebo polícia a prokuratúra mali voľné ruky. "Niektoré prípady však stále nie sú dotiahnuté do konca a navyše dôvera verejnosti sa stráca pre rozhodnutia generálneho prokurátora a využívanie paragrafu 363," upozornila. Ako mimoriadne problematické vníma politologička nezvládnuté vyjednávanie so zdravotníkmi, samosprávami a tiež spory okolo prípravy štátneho rozpočtu na budúci rok. "Prišlo totiž k zásadnému narušeniu jedného z mála hodnotových pilierov domácej politiky, ktorý rešpektovali takmer všetky ponovembrové vlády. A to princípu fiškálnej zodpovednosti," uviedla.
Politológ Erik Láštic ocenil jasný postoj vlády k vojne na Ukrajine. "Vojna u našich susedov nám neustále pripomína našu krehkosť a fakt, že bez pevného miesta v EÚ a NATO sme iba bezvýznamným aktérom, ktorý by bol vydaný napospas osudu," uviedol pre TASR. Rýchlosť, s akou sa Slovensko bude schopné vrátiť k rozvoju po súčasnej ekonomickej kríze, bude podľa Láštica úzko súvisieť s tým, ako veľmi či ako málo zaujímalo bývalé vlády či tú súčasnú to, čo bude so Slovenskom o desať, 20 rokov.
"Množstvo dát nám ukazuje, že posledná dekáda vládnutia na Slovensku je doslova strateným časom, ktorý z nás urobil stagnujúcu krajinu bez vízie," myslí si Láštic. V tomto krátkodobom uvažovaní zostalo podľa neho aj mnoho opatrení súčasnej vlády, ktorá doslova jednou rukou dáva (rodinná politika), aby druhou zobrala (samosprávy). "Dlh, ktorý tieto opatrenia financuje, budú musieť na svojich pleciach v budúcnosti niesť práve tie deti, ktorými sa tak radi oháňajú naši lídri," pripomenul.
