Diviaky podľa vinárov rozrývajú pôdu, hĺbia jamy, do ktorých zapadne traktor pri obrábaní vinohradov.
Autor TASR
Bratislava 14. júla (TASR) - Vinohradníci a vinári Malokarpatskej oblasti žiadajú predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) o podporu pri presadzovaní zákona o poľovníctve. V otvorenom liste, ktorý Kollárovi adresujú, poukazujú na likvidáciu úrody diviakmi a danielmi. Náhrada škody vinohradníkom je v praxi nevymožiteľná, tvrdia. Vinári a vinohradníci žiadajú aj o stretnutie so šéfom parlamentu.
"Na jar obžierajú daniele mladé výhonky, mladé letorasty, a keď začiatkom augusta úroda dozrieva, púšťajú sa do strapcov skorších odrôd iršaja, 'večeesky' či müllera," uviedli vinári a vinohradníci. Škody spôsobujú najmä na pomedzí lesa či vinohradov a pre pestovateľov hrozna sú likvidačné, skonštatovali.
Diviaky podľa vinárov rozrývajú pôdu, hĺbia jamy, do ktorých zapadne traktor pri obrábaní vinohradov. Na jeseň zožierajú sladké hrozno, samice vyťahujú výhonky so strapcami, aby sa k nim dostali aj malé prasiatka a mohli sa nažrať, opisujú.
Vinohradníci a vinári tvrdia, že za posledných 50 rokov sa zvýšil počet danielov 25-krát, diviakov 23-krát viac, muflónov 20-krát, jeleňov štyrikrát a počet srniek trikrát väčší. "Celkové škody spôsobené poľovnou zverou na poľnohospodárskych plodinách na Slovensku sú odhadom minimálne 100 miliónov eur ročne," poznamenali. Dodali, že súčasná legislatíva nenúti poľovníkov, aby počet zveri znižovali, a zákon, ktorý by to nariadil, sa tvorí už veľa rokov.
Navrhujú preto obnoviť objektívnu zodpovednosť poľovných združení za škody spôsobené poľovnou zverou podľa pôvodného zákona o poľovníctve. Za náhradu škody by tak ručili všetci členovia poľovného združenia. Fungovalo to tak podľa nich do roku 2009.
Za jediný spôsob, ako zamedziť neustálym škodám spôsobených zverou, považujú vinohradníci a vinári zavedenie plánovania chovu a lovu divokej zveri podľa vzoru iných krajín. "Potrebu lovu raticovej zveri tu spravidla určujú výškou spásanej vegetácie, pretože miera ohryzu poľnohospodárskych plodín je podstatne ľahšie kvantifikovateľná ako počty zveri," poukázali vinohradníci a vinári.
Vo vinohradoch malokarpatskej oblasti sa podľa nich vždy v histórii vyrábali vína vyššej kategórie. "To znamená, že hrozno musí dozrieť na vysoký stupeň cukornatosti, aby sme vedeli vyrábať vína vyšších kategórií, ktoré nám vyššou cenou kompenzujú nižšie hektárové výnosy," vysvetlili vinári.
Ministerstvo pôdohospodárstva momentálne k novele zákona o poľovníctve vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie.
"Na jar obžierajú daniele mladé výhonky, mladé letorasty, a keď začiatkom augusta úroda dozrieva, púšťajú sa do strapcov skorších odrôd iršaja, 'večeesky' či müllera," uviedli vinári a vinohradníci. Škody spôsobujú najmä na pomedzí lesa či vinohradov a pre pestovateľov hrozna sú likvidačné, skonštatovali.
Diviaky podľa vinárov rozrývajú pôdu, hĺbia jamy, do ktorých zapadne traktor pri obrábaní vinohradov. Na jeseň zožierajú sladké hrozno, samice vyťahujú výhonky so strapcami, aby sa k nim dostali aj malé prasiatka a mohli sa nažrať, opisujú.
Vinohradníci a vinári tvrdia, že za posledných 50 rokov sa zvýšil počet danielov 25-krát, diviakov 23-krát viac, muflónov 20-krát, jeleňov štyrikrát a počet srniek trikrát väčší. "Celkové škody spôsobené poľovnou zverou na poľnohospodárskych plodinách na Slovensku sú odhadom minimálne 100 miliónov eur ročne," poznamenali. Dodali, že súčasná legislatíva nenúti poľovníkov, aby počet zveri znižovali, a zákon, ktorý by to nariadil, sa tvorí už veľa rokov.
Navrhujú preto obnoviť objektívnu zodpovednosť poľovných združení za škody spôsobené poľovnou zverou podľa pôvodného zákona o poľovníctve. Za náhradu škody by tak ručili všetci členovia poľovného združenia. Fungovalo to tak podľa nich do roku 2009.
Za jediný spôsob, ako zamedziť neustálym škodám spôsobených zverou, považujú vinohradníci a vinári zavedenie plánovania chovu a lovu divokej zveri podľa vzoru iných krajín. "Potrebu lovu raticovej zveri tu spravidla určujú výškou spásanej vegetácie, pretože miera ohryzu poľnohospodárskych plodín je podstatne ľahšie kvantifikovateľná ako počty zveri," poukázali vinohradníci a vinári.
Vo vinohradoch malokarpatskej oblasti sa podľa nich vždy v histórii vyrábali vína vyššej kategórie. "To znamená, že hrozno musí dozrieť na vysoký stupeň cukornatosti, aby sme vedeli vyrábať vína vyšších kategórií, ktoré nám vyššou cenou kompenzujú nižšie hektárové výnosy," vysvetlili vinári.
Ministerstvo pôdohospodárstva momentálne k novele zákona o poľovníctve vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie.