Bratislava 4. septembra (TASR) – Efektívnejší boj proti korupcii na Slovensku sa nezaobíde bez uplatňovania prísnejších sankcií, postihujúcich výnosy z trestnej činnosti. Rovnako je potrebné využívať komplexné finančné vyšetrovanie, skúmajúce majetkové pomery podozrivých osôb. Upozorňujú na to predkladatelia Národného protikorupčného programu (NPKP) SR, ktorý v stredu schválila vláda.      

Materiál vypracoval Úrad vlády (ÚV) SR v nadväznosti na dokument Protikorupčná politika 2019-2023, ktorý vládny kabinet schválil v roku 2018. NPKP formuluje 14 cieľov a z nich vyplývajúce opatrenia, ktoré majú prispieť k zníženiu miery korupcie nielen vo verejnej správe, ale i na úrovniach preneseného výkonu štátnej správy a v podnikateľskom sektore.

Riaditeľ sekcie prevencie korupcie a krízového manažmentu Úradu vlády SR Peter Kovařík k schválenému dokumnetu uviedol, že pri jeho príprave vychádzali z medzinárodných poznatkov. "Opatrenia majú nadrezortný charakter, vyšli teda zo širokej dohody. Vytvárame úlohy, ktoré posilňujú integritu celého systému,“ povedal. Priznal zároveň, že v prípade navrhovaných legislatívnych opatrení, mieriacich napríklad k sprísneniu hmotnej zodpovednosti či zadefinovaniu jasných zásad kontroly majetkových priznaní, bude na zmenu potrebné nájsť politickú vôľu.

Autori dokumentu poukazujú na to, že jedným z hlavných problémov protikorupčného boja na Slovensku je fakt, že SR nedokáže uplatňovať primerané, odrádzajúce sankcie voči vinníkom. Argumentujú pritom analýzou rozhodnutí všeobecných súdov o konfiškáciách majetku. Vyplýva z nej, že v prevažnej väčšine prípadov sa súdne rozhodnutia týkajú prepadnutia alebo zhabania nástrojov na spáchanie trestného činu (v prípade korupcie napr. úplatok), ale nie výnosu z trestnej činnosti (napr. hodnoty zákazky získanej vďaka poskytnutému úplatku). "Z tohto hľadiska sa páchanie trestných činov javí ako veľmi výhodné, uložené tresty nemajú odrádzajúci účinok, naopak prax môže motivovať k ďalším deliktom," upozorňujú autori NPKP.     

Navrhujú preto v rámci opatrení zostaviť pracovnú skupinu, zloženú zo zástupcov ministerstiev, súdnych orgánov i právnických združení, ktorá by mala vykonať analýzu existujúcej legislatívy i aplikačnej praxe a predložiť návrhy riešení, vrátane nastavenia systému odhaľovania korupčných schém a sietí.      

Pripomínajú zároveň, že na to, aby mohol súd rozhodnúť o konfiškácii výnosu pochádzajúceho z trestnej činnosti je potrebné predchádzajúce komplexné finančné vyšetrovanie - zisťovanie majetkových pomerov podozrivých osôb a odhaľovanie finančných tokov, vrátane  majetkových prevodov. "Je potrebné uplatňovať princíp „follow the money“ a vykonávať činnosti proaktívneho finančného vyšetrovania už v štádiu odhaľovania trestnej činnosti, pred začatím trestného stíhania,“ zdôrazňujú predkladatelia, pričom upozorňujú, že tejto operatívnej činnosti sa musia venovať odborne pripravení policajti.      



NPKP takisto v tejto súvislosti avizuje nevyhnutnosť prijatia ďalších legislatívnych zmien súvisiacich so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku i jeho možnej konfiškácii, ktoré umožnia posilnenie vymožiteľnosti zákona v praxi. "V súčasnosti je nastavená veľmi vysoká hranica pre aplikáciu zákona, ktorá aktuálne predstavuje 1500-násobok minimálnej mzdy. Finančná polícia môže podať podnet na začatie konania podľa tohto zákona, až keď hodnota majetku presiahne 750.000 eur nad preukázateľné príjmy. Prekážkou úspešnej aplikácie zákona sú i medzery v ustanoveniach, ktoré napríklad bránia zisťovanie pôvodu majetku v zahraničí," upozornili.      

S realizáciou finančného vyšetrovania, zaisťovaním a konfiškáciou majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti úzko súvisí aj otázka ďalšieho nakladania s ním. Túto otázku by malo riešiť kreovanie špecializovanej inštitúcie, ktorá by spravovala zaistený a prepadnutý majetok.      

Ďalšími navrhovanými opatreniami v NPKP je posilnenie nezávislosti Finančnej spravodajskej jednotky i vytvorenie osobitného metodického usmernenia na posudzovanie návrhov zákonov z hľadiska existencie korupčného rizika. V legislatívnej oblasti autori správy poukazujú tiež na absenciu zákona o lobingu.      

Navrhované opatrenia sa týkajú aj zefektívnenia systému podávania a kontroly majetkových priznaní, taktiež implementácie podporných IT nástrojov na zvýšenie efektívnosti daňovej kontroly.      

Cieľom NPKP je tiež posilniť elimináciu korupčného správania v podnikateľskom sektore, k čomu by malo prispieť zjednodušenie a transparentné nastavenie pravidiel v prípade verejného obstarávania, poskytovania investícií a dotácií či využívania eurofondov, rovnako inšpirovanie sa príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. "Napríklad Francúzsko v roku 2016 zaviedlo protikorupčný zákon pod názvom SAPIN2. Podľa tohto zákona súkromné spoločnosti majú povinnosť zaviesť a uplatňovať protikorupčné opatrenia vrátane programu na identifikovanie a riadenie korupčných rizík,“ ozrejmili autori NPKP.      

Vyhodnotenie aplikácie jednotlivých opatrení protikorupčného programu bude mať na starosti ÚV SR. Správu bude predkladať na rokovanie vlády najneskôr do konca februára nasledujúceho roka.

P. Pellegrini: NPKP vychádza z cieľov,ktoré sme si stanovili pri boji s korupciou

Predloženie návrhu Národného protikorupčného programu (NPKP) nie je účelovo načasované a nemá súvis s blížiacimi sa voľbami. Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) to deklaroval pred rokovaním vládneho kabinetu, ktorý v stredu schválil aj materiál z dielne Úradu vlády SR.

Premiér zdôraznil, že ide o napĺňanie úloh, ktoré si stanovila vláda. "My sme na konci roka 2018 schválili stratégiu boja proti korupcii, súčasťou úloh bolo predložiť takýto materiál, preto ho teraz predkladáme," povedal Pellegrini.

Návrh formuluje 14 cieľov a súvisiacich opatrení, ktorých cieľom je zmenšiť priestor a príležitosti pre korupciu vo verejnom sektore, účinne postihovať jej páchateľov a zvýšiť dôveru verejnosti k orgánom verejnej moci.

V rámci navrhovaných opatrení sa napríklad spomína zavedenie komplexného finančného vyšetrovania majetkových pomerov podozrivých osôb, posilnenie vymožiteľnosti zákona v oblasti preukazovania a možnej konfiškácie majetku, ale i predloženie zákona o lobingu.