Nová právna úprava by mala okrem toho aj zohľadniť nové trendy v oblasti justičnej spolupráce a umožniť reagovať na možnosti, ktoré prináša digitalizácia.
Autor TASR
Bratislava 19. februára (TASR) – Justičná spolupráca so zahraničím a členskými štátmi EÚ, spolupráca s Európskou prokuratúrou, Eurojustom, OLAF-om a Europolom, medzinárodnými súdmi a organizáciami by sa mali dostať do jedného zákona. O potrebe ho vytvoriť hovorí legislatívny zámer zákona o justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorý v stredu schválila vláda SR na svojom rokovaní.
„Cieľom predkladaného legislatívneho zámeru je iniciovať diskusiu odbornej verejnosti za účelom budúcej konsolidácie právnej úpravy justičnej spolupráce v trestných veciach,“ uvádza sa vo vládnom materiáli z dielne rezortu spravodlivosti. Konsolidácia má za účel sprehľadnenie nástrojov a inštitútov využívaných pri právnom styku s cudzinou. To by malo odstrániť nedostatky aplikačnej praxe. Momentálne sú tieto inštitúty upravené v Trestnom poriadku a samostatných zákonoch.
Nová právna úprava by mala okrem toho aj zohľadniť nové trendy v oblasti justičnej spolupráce a umožniť reagovať na možnosti, ktoré prináša digitalizácia. „Menia sa spôsoby páchania trestnej činnosti, v dôsledku čoho narastá množstvo prípadov s cezhraničným charakterom. V súvislosti s tým je potrebné reagovať aj na možnosť získavať dôkazy o trestnej činnosti, ktoré majú pôvod vo svete moderných technológií,“ vysvetľuje návrh rezortu spravodlivosti. Ministerstvo chce tak reagovať na potrebu zabezpečenia údajov a prístupu k nim. Nová legislatíva by tak mohla otvoriť diskusiu o možnostiach priameho cezhraničného styku s poskytovateľmi internetových a komunikačných služieb.
„Cieľom predkladaného legislatívneho zámeru je iniciovať diskusiu odbornej verejnosti za účelom budúcej konsolidácie právnej úpravy justičnej spolupráce v trestných veciach,“ uvádza sa vo vládnom materiáli z dielne rezortu spravodlivosti. Konsolidácia má za účel sprehľadnenie nástrojov a inštitútov využívaných pri právnom styku s cudzinou. To by malo odstrániť nedostatky aplikačnej praxe. Momentálne sú tieto inštitúty upravené v Trestnom poriadku a samostatných zákonoch.
Nová právna úprava by mala okrem toho aj zohľadniť nové trendy v oblasti justičnej spolupráce a umožniť reagovať na možnosti, ktoré prináša digitalizácia. „Menia sa spôsoby páchania trestnej činnosti, v dôsledku čoho narastá množstvo prípadov s cezhraničným charakterom. V súvislosti s tým je potrebné reagovať aj na možnosť získavať dôkazy o trestnej činnosti, ktoré majú pôvod vo svete moderných technológií,“ vysvetľuje návrh rezortu spravodlivosti. Ministerstvo chce tak reagovať na potrebu zabezpečenia údajov a prístupu k nim. Nová legislatíva by tak mohla otvoriť diskusiu o možnostiach priameho cezhraničného styku s poskytovateľmi internetových a komunikačných služieb.