V informačnom materiáli rezort kultúry deklaruje predpoklad intenzívnejšieho napredovania implementácie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. júna (TASR) – V rámci dvoch výziev zameraných na podporu kultúrno-kreatívneho priemyslu (KKP) v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a prioritnej osi Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch je kontrahovanie na úrovni 90,55 percenta, čerpanie je momentálne na úrovni 12,31 percenta z celkovej alokácie vo výške 122.127.561 eur. Vyplýva to z informácie o vyhodnotení úloh a prijatých opatreniach vyplývajúcich z materiálu Implementácia európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktorú v rámci svojej gescie predložilo na rokovanie vlády SR Ministerstvo kultúry (MK) SR. Informatívny materiál vzal kabinet na vedomie.
"Pomalý prírastok čerpania je spôsobený aj potrebou administrácie veľkého množstva žiadostí o platbu s malým objemom na preplatenie, ktorý ešte spomalila pandémia COVID-19, nakoľko ide o podporu malých a stredných podnikov v oblasti kreatívneho priemyslu. Táto situácia s decentralizovanou výzvou spôsobila aj výrazne oneskorený začiatok implementácie centralizovanej výzvy, v rámci ktorej sa buduje sedem veľkých kreatívnych centier,“ uviedol rezort, ktorý je sprostredkovateľským orgánom uvedených výziev. V informačnom materiáli deklaruje predpoklad intenzívnejšieho napredovania implementácie.
Oznamuje tiež, že s riadiacim orgánom IROP rokuje o využití nevyčerpaných finančných prostriedkov v rámci viac rozvinutého regiónu, kde sú voľné zdroje z dôvodu nevyčerpania alokácie v oboch výzvach na podporu kultúrno-kreatívneho priemyslu. Pripravuje sa tiež nová výzva na iniciatívu REACT-EÚ, v rámci Prioritnej osi 7 IROP na podporu kultúrnych inštitúcií.
"Na základe súčasného rozbiehajúceho sa stavu implementácie je predpoklad vyčerpania finančných prostriedkov do konca programového obdobia, pričom vzhľadom na charakter výdavkov v rámci strategických projektov sa najväčší podiel čerpania predpokladá až v roku 2022,“ dodal rezort v predkladacej správe.
Z 37 konkrétnych úloh, ktoré zadefinoval Akčný plán Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, bolo splnených 32. Dve úlohy boli splnené čiastočne a tri ostali nesplnené. Vyplýva to z vyhodnotenia Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, ktoré v stredu prerokovala vláda. Informatívny materiál Ministerstva kultúry (MK) SR vzal kabinet na vedomie.
Materiál hodnotil naplnenie stratégie, prijatej v roku 2015. "Dokument sformuloval štyri hlavné prioritné oblasti (efektívny systém pre rozvoj Kultúrno-kreatívneho priemyslu - KKP, kvalitné ľudské zdroje, zvyšovanie absorpčnej kapacity trhu, ako aj podporné nástroje financovania), v rámci ktorých bolo stanovených 11 špecifických opatrení. Z nich vyplynulo 37 konkrétnych úloh v akčnom pláne," pripomenul rezort. Upozornil, že strategickým cieľom oboch dokumentov bolo zvýšiť podiel kreatívneho priemyslu na tvorbe HDP, rovnako tak integrovať ho do čo najväčšieho počtu podnikateľských aktivít.
Nesplnené úlohy sa podľa predloženého materiálu týkali oblasti zvýšeného využívania a ochrany využívania duševného vlastníctva v kreatívnych odvetviach, takisto zmapovania kreatívneho priemyslu na území organizácií cestovného ruchu.
Ministerstvo na základe implementácie akčného plánu v informatívnej správe zdôraznilo nevyhnutnosť efektívnej spolupráce medzi ministerstvom a s ďalšími zodpovednými subjektmi v oblasti KKP. MK v tejto súvislosti pripomenulo, že v auguste 2020 založilo pracovnú skupinu s názvom Platforma pre kultúrny a kreatívny priemysel, ktorá vo vydanom manifeste sformulovala ideové východiská a princípy spolupráce pre členov platformy. Konkrétne úlohy má platforma sformulovať v ďalších strategických dokumentoch.
"Pomalý prírastok čerpania je spôsobený aj potrebou administrácie veľkého množstva žiadostí o platbu s malým objemom na preplatenie, ktorý ešte spomalila pandémia COVID-19, nakoľko ide o podporu malých a stredných podnikov v oblasti kreatívneho priemyslu. Táto situácia s decentralizovanou výzvou spôsobila aj výrazne oneskorený začiatok implementácie centralizovanej výzvy, v rámci ktorej sa buduje sedem veľkých kreatívnych centier,“ uviedol rezort, ktorý je sprostredkovateľským orgánom uvedených výziev. V informačnom materiáli deklaruje predpoklad intenzívnejšieho napredovania implementácie.
Oznamuje tiež, že s riadiacim orgánom IROP rokuje o využití nevyčerpaných finančných prostriedkov v rámci viac rozvinutého regiónu, kde sú voľné zdroje z dôvodu nevyčerpania alokácie v oboch výzvach na podporu kultúrno-kreatívneho priemyslu. Pripravuje sa tiež nová výzva na iniciatívu REACT-EÚ, v rámci Prioritnej osi 7 IROP na podporu kultúrnych inštitúcií.
"Na základe súčasného rozbiehajúceho sa stavu implementácie je predpoklad vyčerpania finančných prostriedkov do konca programového obdobia, pričom vzhľadom na charakter výdavkov v rámci strategických projektov sa najväčší podiel čerpania predpokladá až v roku 2022,“ dodal rezort v predkladacej správe.
Vláda: Väčšinu úloh akčného plánu stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu splnili
Z 37 konkrétnych úloh, ktoré zadefinoval Akčný plán Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, bolo splnených 32. Dve úlohy boli splnené čiastočne a tri ostali nesplnené. Vyplýva to z vyhodnotenia Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, ktoré v stredu prerokovala vláda. Informatívny materiál Ministerstva kultúry (MK) SR vzal kabinet na vedomie.
Materiál hodnotil naplnenie stratégie, prijatej v roku 2015. "Dokument sformuloval štyri hlavné prioritné oblasti (efektívny systém pre rozvoj Kultúrno-kreatívneho priemyslu - KKP, kvalitné ľudské zdroje, zvyšovanie absorpčnej kapacity trhu, ako aj podporné nástroje financovania), v rámci ktorých bolo stanovených 11 špecifických opatrení. Z nich vyplynulo 37 konkrétnych úloh v akčnom pláne," pripomenul rezort. Upozornil, že strategickým cieľom oboch dokumentov bolo zvýšiť podiel kreatívneho priemyslu na tvorbe HDP, rovnako tak integrovať ho do čo najväčšieho počtu podnikateľských aktivít.
Nesplnené úlohy sa podľa predloženého materiálu týkali oblasti zvýšeného využívania a ochrany využívania duševného vlastníctva v kreatívnych odvetviach, takisto zmapovania kreatívneho priemyslu na území organizácií cestovného ruchu.
Ministerstvo na základe implementácie akčného plánu v informatívnej správe zdôraznilo nevyhnutnosť efektívnej spolupráce medzi ministerstvom a s ďalšími zodpovednými subjektmi v oblasti KKP. MK v tejto súvislosti pripomenulo, že v auguste 2020 založilo pracovnú skupinu s názvom Platforma pre kultúrny a kreatívny priemysel, ktorá vo vydanom manifeste sformulovala ideové východiská a princípy spolupráce pre členov platformy. Konkrétne úlohy má platforma sformulovať v ďalších strategických dokumentoch.