Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) uviedla, že práve žiaci a študenti by mali tvoriť oveľa výraznejšiu časť návštevníkov múzeí, ale i knižníc.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Návštevnosť slovenských múzeí a galérií by sa mala dostať postupne aspoň na priemer Európskej únie, čo znamená zvýšenie ich návštevnosti oproti roku 2019 o 50 percent. Vláda SR si to dáva za cieľ v programovom vyhlásení vlády (PVV), pričom naplniť zámer chce lepšou koordináciou rezortu kultúry s rezortom školstva a samosprávami.
Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) pre TASR uviedla, že práve žiaci a študenti by mali tvoriť oveľa výraznejšiu časť návštevníkov múzeí, ale i knižníc. "Chceme, aby sa zo zbierkotvorných inštitúcií a knižníc stali edukatívne centrá, prostredníctvom ktorých by sa umenie a kultúra dostávali k deťom a mládeži prirodzenejšou cestou," objasnila ministerka.
Najmä na edukatívne účely by malo slúžiť aj Múzeum 20. storočia, pre zriadenie ktorého chce vláda vytvoriť podmienky. Kabinet sa v PVV zaväzuje podporiť priestor pre štandardizáciu a digitalizáciu zbierkových predmetov na národnej úrovni, pričom sa na tento účel majú zaviesť jednotné štandardy pre múzeá a galérie. Na súčasné výzvy v oblasti múzejníctva by mal odpovedať novelizovaný zákon. "Vieme, že sa tomu musíme venovať, podnetov je v tejto oblasti viacero. Na prípravu novely bude zriadená osobitná pracovná skupina," dodáva Milanová bez určenia bližšieho časového plánu.
Ambíciu zvýrazniť vplyv knižníc na rozvoji formovania a edukácie verejnosti chce vláda dosiahnuť transformáciou ich agendy a služieb. "V spoločenskom prostredí, ktoré sa mení vplyvom výpočtovej techniky, napríklad aj dostupnosťou elektronických kníh, sa knižnice nevyhnutne musia orientovať aj na iné služby pre verejnosť ako len na výpožičku knižných titulov,“ uvádza vláda vo svojom PVV. Rozvoj knižníc preto vníma ako nástroj vytvoriť z nich miesta poskytujúce vzdelávanie a informačné zázemie. "Najmä v oblasti informačno-komunikačných technológií, služieb eGovernment, verejného zdravia, ekológie a sprístupňovania digitálnych informačných zdrojov širokej verejnosti,“ dodáva kabinet. Zävazuje sa bez bližšieho kvantifikovania zvýšiť podiel občanov SR, ktorí sú registrovaní ako používatelia knižníc a tiež zvýšiť počet výpožičiek v slovenských knižniciach.
Na národnej úrovni by sa mal vybudovať integrovaný knižničný informačný systém. Zvýšením alokácie na nákup nových kníh pre knižnice chce vláda nepriamo pomôcť aj domácim vydavateľom literatúry. Podpore čítania detí a mládeže by sa mal venovať národný program. Ciele a úlohy v krátkodobom a strednodobom horizonte má sformulovať Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2022 - 2030.
Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) pre TASR uviedla, že práve žiaci a študenti by mali tvoriť oveľa výraznejšiu časť návštevníkov múzeí, ale i knižníc. "Chceme, aby sa zo zbierkotvorných inštitúcií a knižníc stali edukatívne centrá, prostredníctvom ktorých by sa umenie a kultúra dostávali k deťom a mládeži prirodzenejšou cestou," objasnila ministerka.
Najmä na edukatívne účely by malo slúžiť aj Múzeum 20. storočia, pre zriadenie ktorého chce vláda vytvoriť podmienky. Kabinet sa v PVV zaväzuje podporiť priestor pre štandardizáciu a digitalizáciu zbierkových predmetov na národnej úrovni, pričom sa na tento účel majú zaviesť jednotné štandardy pre múzeá a galérie. Na súčasné výzvy v oblasti múzejníctva by mal odpovedať novelizovaný zákon. "Vieme, že sa tomu musíme venovať, podnetov je v tejto oblasti viacero. Na prípravu novely bude zriadená osobitná pracovná skupina," dodáva Milanová bez určenia bližšieho časového plánu.
Ambíciu zvýrazniť vplyv knižníc na rozvoji formovania a edukácie verejnosti chce vláda dosiahnuť transformáciou ich agendy a služieb. "V spoločenskom prostredí, ktoré sa mení vplyvom výpočtovej techniky, napríklad aj dostupnosťou elektronických kníh, sa knižnice nevyhnutne musia orientovať aj na iné služby pre verejnosť ako len na výpožičku knižných titulov,“ uvádza vláda vo svojom PVV. Rozvoj knižníc preto vníma ako nástroj vytvoriť z nich miesta poskytujúce vzdelávanie a informačné zázemie. "Najmä v oblasti informačno-komunikačných technológií, služieb eGovernment, verejného zdravia, ekológie a sprístupňovania digitálnych informačných zdrojov širokej verejnosti,“ dodáva kabinet. Zävazuje sa bez bližšieho kvantifikovania zvýšiť podiel občanov SR, ktorí sú registrovaní ako používatelia knižníc a tiež zvýšiť počet výpožičiek v slovenských knižniciach.
Na národnej úrovni by sa mal vybudovať integrovaný knižničný informačný systém. Zvýšením alokácie na nákup nových kníh pre knižnice chce vláda nepriamo pomôcť aj domácim vydavateľom literatúry. Podpore čítania detí a mládeže by sa mal venovať národný program. Ciele a úlohy v krátkodobom a strednodobom horizonte má sformulovať Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2022 - 2030.