Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu.
Autor TASR
Bratislava 4. mája (TASR) – Dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 801,58 milióna eur. Medziročne stúpol o 134,95 milióna eur. Najväčšie dlhy majú štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 718,70 milióna eur. Informáciu o dlhu v zdravotníctve vzala v stredu na vedomie vláda.
"Záväzky po lehote splatnosti v roku 2021 rástli priemerným mesačným tempom 8,45 milióna eur, v roku 2020 to bol priemerný mesačný nárast o 5,29 milióna eur," píše sa v materiáli.
Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 86,7 percenta z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Za hlavný dôvod neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno podľa rezortu zdravotníctva považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach.
Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlhujú ďalšie peniaze aj za energie či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej transfúznej službe SR.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (30,66 milióna eur), ako aj tie, ktoré sú delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (51,8 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti vlani záväzky po lehote splatnosti nevykázali.
Vládny kabinet prijal aj niekoľko pripomienok Ministerstva financií (MF) SR, ktoré uviedlo, že kapitola Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR mala v roku 2021 vyčlenené prostriedky na dofinancovanie zdravotníckych zariadení (ZZ) vo výške 125 miliónov eur. "Preto požiadalo doplniť predkladaný materiál o informáciu, ako ministerstvo použilo uvedené výdavky a ako prispeli k zníženiu rastu zadlžovania ZZ v pôsobnosti MZ SR. Zároveň odporučilo doplniť informáciu o dôvody, pre ktoré sa oddlženie ZZ v roku 2021 nerealizovalo, a definovať plán oddlžovania na rok 2022," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková. Odporučilo tiež doplniť, aké opatrenia prijal rezort na finančnú stabilizáciu týchto zariadení v roku 2021 a detailnejší plán práce na ich finančnej stabilizácii na rok 2022.
"Záväzky po lehote splatnosti v roku 2021 rástli priemerným mesačným tempom 8,45 milióna eur, v roku 2020 to bol priemerný mesačný nárast o 5,29 milióna eur," píše sa v materiáli.
Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 86,7 percenta z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva. Za hlavný dôvod neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno podľa rezortu zdravotníctva považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach.
Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlhujú ďalšie peniaze aj za energie či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej transfúznej službe SR.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (30,66 milióna eur), ako aj tie, ktoré sú delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (51,8 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti vlani záväzky po lehote splatnosti nevykázali.
Vládny kabinet prijal aj niekoľko pripomienok Ministerstva financií (MF) SR, ktoré uviedlo, že kapitola Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR mala v roku 2021 vyčlenené prostriedky na dofinancovanie zdravotníckych zariadení (ZZ) vo výške 125 miliónov eur. "Preto požiadalo doplniť predkladaný materiál o informáciu, ako ministerstvo použilo uvedené výdavky a ako prispeli k zníženiu rastu zadlžovania ZZ v pôsobnosti MZ SR. Zároveň odporučilo doplniť informáciu o dôvody, pre ktoré sa oddlženie ZZ v roku 2021 nerealizovalo, a definovať plán oddlžovania na rok 2022," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková. Odporučilo tiež doplniť, aké opatrenia prijal rezort na finančnú stabilizáciu týchto zariadení v roku 2021 a detailnejší plán práce na ich finančnej stabilizácii na rok 2022.
