Najvyššie ich majú štátne nemocnice, čo ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje tým, že sa v nich poskytuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. mája (TASR) - Dlh v zdravotníctve vzrástol medziročne o takmer 120 miliónov eur. Záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 549,87 milióna eur. Najvyššie ich majú štátne nemocnice, čo ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje tým, že sa v nich poskytuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov. Problém s platením faktúr však mali aj ostatné zdravotnícke zariadenia. Vyplýva to z informácie rezortu, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.
Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc vlani narástli o 111 miliónov eur na 442,41 milióna eur, čo je o vyše 40 miliónov viac ako rok predtým. Nový dlh netvorili vlani iba dve, a to nitrianska fakultná nemocnica a detská fakultná nemocnica v Košiciach. Štátne zariadenia dlžia najčastejšie za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, často tiež riadne neplatia zdravotné a sociálne odvody za zamestnancov.
"Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach... Situáciu komplikuje vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení," konštatuje ministerstvo.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (23,64 mil. eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (83,65 mil. eur). "Pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie," upozorňuje rezort zdravotníctva.
Pod nárast dlhov sa podpisujú najmä vyššie platy zdravotníkov i európska smernica, podľa ktorej nemôže splatnosť faktúr presiahnuť 60 dní. "Všeobecným problémom je fakt, že náklady nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní... Nemocnice tiež čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú z dlhodobého hľadiska poddimenzované," poukázalo ministerstvo. Hovorí preto o potrebe dofinancovania. Minister Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) už potvrdil, že oddlžovať by chcel. Išlo by tak už o štvrté oddlžovanie v histórii SR. Na jeho potrebu už poukázali riaditelia viacerých štátnych nemocníc.
Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc vlani narástli o 111 miliónov eur na 442,41 milióna eur, čo je o vyše 40 miliónov viac ako rok predtým. Nový dlh netvorili vlani iba dve, a to nitrianska fakultná nemocnica a detská fakultná nemocnica v Košiciach. Štátne zariadenia dlžia najčastejšie za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, často tiež riadne neplatia zdravotné a sociálne odvody za zamestnancov.
"Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach... Situáciu komplikuje vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení," konštatuje ministerstvo.
So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (23,64 mil. eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (83,65 mil. eur). "Pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie," upozorňuje rezort zdravotníctva.
Pod nárast dlhov sa podpisujú najmä vyššie platy zdravotníkov i európska smernica, podľa ktorej nemôže splatnosť faktúr presiahnuť 60 dní. "Všeobecným problémom je fakt, že náklady nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní... Nemocnice tiež čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú z dlhodobého hľadiska poddimenzované," poukázalo ministerstvo. Hovorí preto o potrebe dofinancovania. Minister Tomáš Drucker (nominant Smer-SD) už potvrdil, že oddlžovať by chcel. Išlo by tak už o štvrté oddlžovanie v histórii SR. Na jeho potrebu už poukázali riaditelia viacerých štátnych nemocníc.
Výberová chronológia oddlžovania nemocníc v Slovenskej republike
19. októbra 2005 - Vláda schválila záverečnú fázu oddlžovania štátnych nemocníc. Ich dlhy voči Sociálnej poisťovni, ktoré vznikli do konca roku 2004 v sume 1,7 miliardy korún, zaplatí štát prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ.
30. decembra 2009 - Návratnú finančnú výpomoc v rámci koncepcie oddlženia získalo 25 zdravotníckych zariadení. Na tento účel sa vyčlenilo 130,2 milióna eur (3,9 miliardy Sk). Štát poskytol finančné prostriedky na splatenie záväzkov existujúcich k 30. septembru 2008 na úrovni istiny.
17. augusta 2011 - Štát dal na oddlžovanie štátnych zdravotníckych zariadení pred ich transformáciou na akciové spoločnosti 350 miliónov eur zo štátnych aktív. Uvoľnenie týchto prostriedkov odobrila vláda SR. Štátne aktíva sa tak mali znížiť o ďalších 128,3 milióna eur.
19. októbra 2005 - Vláda schválila záverečnú fázu oddlžovania štátnych nemocníc. Ich dlhy voči Sociálnej poisťovni, ktoré vznikli do konca roku 2004 v sume 1,7 miliardy korún, zaplatí štát prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ.
30. decembra 2009 - Návratnú finančnú výpomoc v rámci koncepcie oddlženia získalo 25 zdravotníckych zariadení. Na tento účel sa vyčlenilo 130,2 milióna eur (3,9 miliardy Sk). Štát poskytol finančné prostriedky na splatenie záväzkov existujúcich k 30. septembru 2008 na úrovni istiny.
17. augusta 2011 - Štát dal na oddlžovanie štátnych zdravotníckych zariadení pred ich transformáciou na akciové spoločnosti 350 miliónov eur zo štátnych aktív. Uvoľnenie týchto prostriedkov odobrila vláda SR. Štátne aktíva sa tak mali znížiť o ďalších 128,3 milióna eur.