Ministri sa zídu na svojom prvom tohtoročnom zasadnutí.
Autor TASR
Bratislava 13. januára (TASR) – Slovensko investuje v nasledujúcich piatich rokoch do odstraňovania environmentálnych záťaží 210 miliónov eur. Predpokladá to Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2016 až 2021, ktorý dnes prerokuje vláda.
Ministri sa zídu na svojom prvom tohtoročnom zasadnutí. V strategickom plánovacom dokumente im šéf envirorezortu Peter Žiga odporúča 26 najrizikovejších lokalít, kde by sa mala vykonať sanácia environmentálnych záťaží. Prevažujú medzi nimi rušňové depá vo vlastníctve Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a Železničnej spoločnosti Slovensko.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák kolegov vo vláde informuje, že jeho rezort má naďalej záujem zriadiť v regióne Kaukazu ďalší zastupiteľský úrad. Zatiaľ tam funguje iba jeden v gruzínskom Tbilisi, ktorý Lajčák otvoril v apríli 2014. Dovtedy Gruzínsko pokrývalo veľvyslanectvo v Ankare.
Vláda na svojej 193. schôdzi prerokuje i dva akčné plány, ktoré prinášajú konkrétne opatrenia k vlani prijatej Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Venujú sa oblastiam predchádzania a eliminácie rasizmu a ostatných foriem intolerancie a oblasti predchádzania diskriminácii.
Ministri sa budú zaoberať aj Národnou stratégiou manažmentu bezpečnostných rizík Slovenskej republiky, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra. Najväčším rizikom, na ktoré Európa, vrátane Slovenska, nie je pripravená, je podľa rezortu nezamestnanosť, nekontrolovateľná migrácia veľkého rozsahu a hlboká sociálna nestabilita.
V nasledujúcej dekáde môže Slovensko čeliť i vplyvom klímy, terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Bezpečnostnou hrozbou je i zraniteľnosť kritickej infraštruktúry, medzištátny konflikt s regionálnym dopadom a nebezpečné látky.
Ministri sa zídu na svojom prvom tohtoročnom zasadnutí. V strategickom plánovacom dokumente im šéf envirorezortu Peter Žiga odporúča 26 najrizikovejších lokalít, kde by sa mala vykonať sanácia environmentálnych záťaží. Prevažujú medzi nimi rušňové depá vo vlastníctve Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a Železničnej spoločnosti Slovensko.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák kolegov vo vláde informuje, že jeho rezort má naďalej záujem zriadiť v regióne Kaukazu ďalší zastupiteľský úrad. Zatiaľ tam funguje iba jeden v gruzínskom Tbilisi, ktorý Lajčák otvoril v apríli 2014. Dovtedy Gruzínsko pokrývalo veľvyslanectvo v Ankare.
Vláda na svojej 193. schôdzi prerokuje i dva akčné plány, ktoré prinášajú konkrétne opatrenia k vlani prijatej Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Venujú sa oblastiam predchádzania a eliminácie rasizmu a ostatných foriem intolerancie a oblasti predchádzania diskriminácii.
Ministri sa budú zaoberať aj Národnou stratégiou manažmentu bezpečnostných rizík Slovenskej republiky, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra. Najväčším rizikom, na ktoré Európa, vrátane Slovenska, nie je pripravená, je podľa rezortu nezamestnanosť, nekontrolovateľná migrácia veľkého rozsahu a hlboká sociálna nestabilita.
V nasledujúcej dekáde môže Slovensko čeliť i vplyvom klímy, terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Bezpečnostnou hrozbou je i zraniteľnosť kritickej infraštruktúry, medzištátny konflikt s regionálnym dopadom a nebezpečné látky.