Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

Na Slovensku má pôsobiť do 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie

Na archívnej snímke americkí vojac. Foto: TASR/AP

Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR.

Bratislava 9. marca (TASR) - Na Slovensku má pôsobiť do 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v stredu odsúhlasila vláda. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Návrh ešte musí odobriť Národná rada SR.

Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.

Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. "Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.

"Verím, že súčasná realita, ktorú celému svetu vytvorilo Rusko svojou agresiou voči suverénnemu štátu bez akejkoľvek zámienky, bude dostatočným dôvodom na ukončenie pohľadov 'na všetky svetové strany', pretože jedna z nich hrubo porušila medzinárodné právo a útočí aj na civilné ciele – to sú fakty. Preto úprimne dúfam, že návrh posilnenia bezpečnosti nášho územia a obyvateľov po boku spojencov dostane jasnú podporu naprieč celým parlamentom," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).



Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.