Bratislava 13. januára (TASR) – Zvyšovať povedomie verejnosti o nediskriminácii je jedným z cieľov nového Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie na roky 2016 až 2019, ktorý dnes schválila vláda. Slovensko má po viacerých rokoch opäť strategický dokument so všeobecným zameraním pre túto oblasť.

Akčný plán vypracovali spolu ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Usilujú sa prostredníctvom neho o zefektívnenie implementácie antidiskriminačnej legislatívy a zlepšovanie inštitucionálneho rámca pre postihovanie diskriminácie.

Dokument vychádza z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv prijatej vo februári minulého roku. Rezorty chcú obnoviť prax z minulých rokov, keď sa strategický dokument so všeobecným zameraním na túto oblasť prijímal každé dva a neskôr každé tri roky. Posledný bol na obdobie 2009 - 2011. Konštatujú pritom, že aj napriek existencii piatich akčných plánov a celého radu strategických dokumentov je „realita rovnosti príležitostí pre všetky skupiny obyvateľstva v SR stále značne vzdialená od ideálu“.

Správa cituje prieskum Eurobarometra z októbra 2015, ktorý ukázal, že 40 percent ľudí na Slovensku sa domnieva, že úsilie bojovať proti všetkým formám diskriminácie v krajine nie je účinné alebo je neexistujúce. Najviac rozšírenou formou diskriminácie je podľa prieskumu na Slovensku diskriminácia na základe veku vyššieho ako 55 rokov (50 percent).

Za týmto dôvodom nasleduje diskriminácia na základe etnického pôvodu (46 percent), zdravotného postihnutia (39 percent) a sexuálnej orientácie (38 percent). Pre porovnanie, v EÚ bol najčastejším dôvodom diskriminácie etnický pôvod (64 percent). Polovica respondentov zo Slovenska (51 percent) vyslovila názor, že by sa mali zaviesť nové opatrenia na zvýšenie úrovne ochrany menovaných skupín pred diskrimináciou.

Akčný plán konštatuje, že bude potrebné posilnenie a prehĺbenie kompetencií relevantných inštitúcií a existujúcich mechanizmov. Potrebné účinné opatrenia v oblasti prevencie a eliminácie diskriminácie majú byť prijaté na základe výskumov zameraných na jej príčiny a mechanizmy.

Neoddeliteľnou súčasťou zabezpečenia efektívneho, spoľahlivého a fungujúceho systému má byť prierezová a širokospektrálna implementácia relevantných a potrebných opatrení, ako aj ich monitorovanie a vyhodnocovanie. Rovnako dôležité podľa akčného plánu sú aj vzdelávacie aktivity zamerané na verejnú správu, inštitúcie a zamestnávateľov, ako aj zvýšenie informovanosti širokej verejnosti.

Akčný plán sa okrem bežných aktivít spolieha na projekty podporené z operačných programov Efektívna verejná správa a Ľudské zdroje. Posledný menovaný má špecificky alokované prostriedky na podporu predchádzania diskriminácie a ochrany pred ňou. V tejto súvislosti si akčný plán stanovil päť operačných cieľov.

Prvým je zabezpečenie účinnejšej ochrany pred diskrimináciou. Ministerstvá považujú za nevyhnutné posilniť antidiskriminačné mechanizmy. Každodenná prax ukazuje nedostatočné inštitucionálne zabezpečenie špecializovaných služieb, ktoré sú schopné poskytovať poradenstvo a pomoc osobám a skupinám ohrozeným diskrimináciou.

Ďalšie operačné ciele sú zamerané na zlepšenie uplatňovania a dodržiavania antidiskriminačného zákona v praxi, zvýšenie poznatkovej bázy o príčinách a mechanizmoch diskriminácie, zvýšenie vedomostí o diskriminácii u aktérov rozhodovania a zvýšenie informovanosti verejnosti o prevencii diskriminácie a spôsoboch ochrany pred ňou.

Vláda schválila plán eliminácie rasizmu, xenofóbie a iných foriem intolerancie

Predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou, ako aj zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.

To je cieľ Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 - 2018, ktorý dnes schválila vláda. Programový dokument rozpracúva úlohy vyplývajúce z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike prijatej vládou vo februári 2015.

Akčný plán pripravilo ministerstvo vnútra. Na Slovensku existovala v uplynulých rokoch celá séria podobných strategických dokumentov zameraných na špecifické znevýhodnené skupiny obyvateľstva. „Napriek existencii všetkých legislatívnych predpisov a nelegislatívnych opatrení, ich uplatňovanie v praxi, a tým reálny výkon práva na ochranu života, zdravia a dôstojnosti pred nenávisťou podmienenou príslušnosťou k určitej skupinovej charakteristike je stále značne vzdialené od ideálu,“ konštatuje v materiáli rezort.

Postoje a názory značnej časti verejnosti, ktoré sú východiskami nenávistných prejavov, sú podľa rezortu ovplyvnené stereotypmi, predsudkami a paušálnym vnímaním celých rasových, etnických či náboženských skupín, často založených na nepravdivých informáciách alebo paušalizácii negatívnych aspektov na celé skupiny. 

To preukazujú aj výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z októbra 2015, ktorý bol zameraný na otázky diskriminácie a intolerancie. Ten ukázal vysokú mieru odmietania etnických a náboženských menšín obyvateľmi Slovenska, v mnohých prípadoch najvyššiu spomedzi všetkých členských krajín EÚ.

Len necelá polovica obyvateľov Slovenska (48 percent) by bola komfortná s tým, ak by mal byť ich spolupracovníkov černoch. V prípade spolupracovníka z Ázie je to 49 percent. V oboch prípadoch ide o najnižšiu mieru v EÚ, cituje akčný plán Eurobarometer. V prípade židov to bolo len 57 percent (opäť najnižšia miera v rámci EÚ) a v prípade moslimov 37 percent (druhý najnižší výsledok v EÚ).

Podobne vysoká miera odmietania bola prítomná aj v prípade súhlasu s tým, ak by si deti obyvateľov Slovenska našli partnera iného vierovyznania. V prípade židov a budhistov vykázali obyvatelia Slovenska najnižšiu mieru akceptácie takéhoto vzťahu v rámci EÚ – len 36 percent u židov a 29 percent u budhistov. V prípade moslimov to bolo dokonca len 16 percent.

Štát si popri cieli predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov kladie v akčnom pláne aj úlohu zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.

Plánuje realizovať systémové, preventívne a ochranné opatrenia, vrátane opatrení v oblasti vzdelávania a sprístupňovania objektívnych informácií o historických skúsenostiach, povahe, príčinách a dôsledkoch rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie. Využije tiež projekty podporené z Operačného programu Ľudské zdroje a Efektívna verejná správa.

„Máme veľmi dobré výsledky v tejto oblasti a aj miera tohto napätia sa na Slovensku znižuje,“ uviedol minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) na margo prijatého akčného plánu. „Všetky opatrenia, ktoré sme v poslednom období prijali, boli správne,“ doplnil s tým, že vidí ešte ďalšie možnosti, ako v tejto oblasti zlepšovať výchovu a robiť osvetové programy, aby situácia ostala na Slovensku taká stabilná, ako je.

Prijatie strategického dokumentu kritizovala podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská. Podľa nej je cieľ „predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou obdobnou neznášanlivosťou“ v priamom rozpore s vyjadreniami premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ohľadom utečeneckej krízy.

„Vyjadrenia o monitorovaní každého člena moslimskej komunity či zabránení vzniku ucelenej moslimskej komunity sú práve cestou k vytváraniu predsudkov a strachu, ktoré podnecujú náboženskú neznášanlivosť,“ uviedla Žitňanská. Prijímanie plánu je z jej pohľadu úplne zbytočné, „keďže ochote vlády napĺňať tento akčný plán nemôže nikto uveriť, ani premiér sám“. Najlepšie by bolo, keby premiér a vláda zostali ticho, domnieva sa.

Žitňanská považuje za cynické, že materiál pripravil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý podľa nej s premiérom najviac zneužíva túto tému na predvolebnú kampaň Smeru-SD. Za cynickú označila i pasáž, že „mimovládne organizácie predstavujú nevyhnutnú súčasť pri riešení problematiky rasizmu, xenofóbie a intolerancie a sú rešpektované ako nositeľ nových tém a presadzovania otázok vo verejnom záujme.” „Pritom to je práve premiér, ktorý ľudí z tretieho sektora nenazýva inak ako ľudskoprávni svätuškári,“ doplnila.