Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gašparovič skutočnosti, pre ktoré sa rozhodol nevymenovať Čentéša oznámil predsedovi Národnej rady (NR) SR listom z 28. decembra minulého roka.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Vláda dnes na svojom rokovaní vyslovila nesúhlas s opozičným návrhom na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Podľa poslancov za SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS a OĽaNO sa jej dopustil nevymenovaním Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.
Ako uvádza vláda vo svojom stanovisku, z ústavy jednoznačne vyplýva, že hlava štátu je oprávnená konať v súlade s vlastným svedomím a presvedčením. "Ak prezident koná týmto spôsobom a v rozsahu právomoci zverenej mu ústavou, takýmto svojím postupom neporušuje ústavu," konštatuje sa v uznesení.
Rovnako sa vyjadrila k neprimeranej lehote pri rozhodnutí o nevymenovaní, za ktoré Gašparoviča kritizuje opozícia. Podľa vlády je nepochybné, že lehota, v ktorej prezident zvažoval svoje rozhodnutie je iná v porovnaní s inými prípadmi, keď najvyšší ústavný činiteľ vymenúva a odvoláva osoby navrhnuté inými príslušnými orgánmi na vymenovanie alebo odvolanie z funkcie. "Na druhej strane je nepochybné, že v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora nastali aj osobité okolnosti, napríklad bolo doručených viacero podaní na Ústavný súd SR," upozorňuje kabinet s tým, že primeranosť lehoty možno posúdiť len pri zohľadnení všetkých relevantných okolností. Ústava mu pritom neustanovuje žiadnu lehotu na vymenovanie generálneho prokurátora.
Gašparovič skutočnosti, pre ktoré sa rozhodol nevymenovať Čentéša oznámil predsedovi Národnej rady (NR) SR listom z 28. decembra minulého roka. "Len nesúhlas s dôvodmi nie je možné považovať za prekročenie právomoci prezidenta vyplývajúce mu z ústavy," konštatuje vláda.
Podľa opozície Gašparovič úmyselne porušil ústavu tým, že nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov, keď nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní Čentéša. Rovnako tak jeho nevymenovaním prekročil svoje ústavné právomoci.
Čentéša parlament zvolil za generálneho prokurátora 17. júna 2011, hlava štátu 28. decembra minulého roka rozhodla, že ho na tento post nevymenuje. Opozícia vyše 18 mesiacov nepovažuje za primeranú lehotu, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovaní a odvolaní osôb navrhnutých príslušnými orgánmi do funkcií.
Prezident ako dôvody svojho rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré sprevádzali voľbu generálneho prokurátora v parlamente od 2. decembra 2010 do 17. júna 2011. Rovnako poukazoval na to, že Čentéš skartoval výpoveď poslanca NR SR Igora Matoviča, pričom najskôr tvrdil, že to spravila pracovníčka generálnej prokuratúry.
Najvyššieho ústavného činiteľa možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby sa rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Ako uvádza vláda vo svojom stanovisku, z ústavy jednoznačne vyplýva, že hlava štátu je oprávnená konať v súlade s vlastným svedomím a presvedčením. "Ak prezident koná týmto spôsobom a v rozsahu právomoci zverenej mu ústavou, takýmto svojím postupom neporušuje ústavu," konštatuje sa v uznesení.
Rovnako sa vyjadrila k neprimeranej lehote pri rozhodnutí o nevymenovaní, za ktoré Gašparoviča kritizuje opozícia. Podľa vlády je nepochybné, že lehota, v ktorej prezident zvažoval svoje rozhodnutie je iná v porovnaní s inými prípadmi, keď najvyšší ústavný činiteľ vymenúva a odvoláva osoby navrhnuté inými príslušnými orgánmi na vymenovanie alebo odvolanie z funkcie. "Na druhej strane je nepochybné, že v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora nastali aj osobité okolnosti, napríklad bolo doručených viacero podaní na Ústavný súd SR," upozorňuje kabinet s tým, že primeranosť lehoty možno posúdiť len pri zohľadnení všetkých relevantných okolností. Ústava mu pritom neustanovuje žiadnu lehotu na vymenovanie generálneho prokurátora.
Prezidentove dôvody na nevymenovanie J. Čentéša
Gašparovič skutočnosti, pre ktoré sa rozhodol nevymenovať Čentéša oznámil predsedovi Národnej rady (NR) SR listom z 28. decembra minulého roka. "Len nesúhlas s dôvodmi nie je možné považovať za prekročenie právomoci prezidenta vyplývajúce mu z ústavy," konštatuje vláda.
Podľa opozície Gašparovič úmyselne porušil ústavu tým, že nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov, keď nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní Čentéša. Rovnako tak jeho nevymenovaním prekročil svoje ústavné právomoci.
Čentéša parlament zvolil za generálneho prokurátora 17. júna 2011, hlava štátu 28. decembra minulého roka rozhodla, že ho na tento post nevymenuje. Opozícia vyše 18 mesiacov nepovažuje za primeranú lehotu, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovaní a odvolaní osôb navrhnutých príslušnými orgánmi do funkcií.
Prezident ako dôvody svojho rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré sprevádzali voľbu generálneho prokurátora v parlamente od 2. decembra 2010 do 17. júna 2011. Rovnako poukazoval na to, že Čentéš skartoval výpoveď poslanca NR SR Igora Matoviča, pričom najskôr tvrdil, že to spravila pracovníčka generálnej prokuratúry.
Najvyššieho ústavného činiteľa možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby sa rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
