Bratislava 6. júla (TASR) - Minulý rok ukázal potrebu sústrediť sa na krízové riadenie štátu, zdokonalenie jeho štruktúry, ako aj dôsledné vykonávanie a aktualizáciu platných smerníc a opatrení. Vyplýva to zo Správy o stave bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2022, ktorú vo štvrtok vzala na vedomie vláda.

"V krajoch sa výrazne prejavila nedostatočná personálna kapacita vrátane odbornej prípravy ich zamestnancov pri zvládaní mimoriadnych situácií. Súčasne sa potvrdila potreba zaistiť týmto zložkám adekvátnu materiálnu podporu a moderné vybavenie," skonštatoval predkladateľ. Za nutné považuje personálne posilniť a materiálne vybaviť odborné útvary pre posilnenie odolnosti štátu nielen voči hybridným hrozbám, ale aj voči krízovým situáciám veľkého rozsahu na všetkých stupňoch riadenia.

Najvýznamnejší vplyv na bezpečnosť v SR mala vlani pandémia ochorenia COVID-19 a invázia Ruskej federácie na Ukrajinu. Vojnový konflikt spustil najväčšiu migračnú vlnu v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorá vo veľkom ovplyvnila činnosť vlády, štátnej správy aj samospráv, ako pripomína správa.

"Bezpečnostná rada predpokladala masívny prílev utečencov z Ukrajiny, najmä z oblastí bojovej činnosti. Počet migrantov však prevýšil mierové možnosti štátu. Pri zvládnutí poskytovania humanitárnej pomoci pomohli vo výraznej miere najmä miestne samosprávy, mimovládne organizácie a dobrovoľníci," skonštatovali autori správy. Najviac utečencov sa sústredilo v Košickom a Prešovskom kraji.

Ako sumarizuje správa, SR od začiatku vojny poskytovala Ukrajine nielen humanitárnu, ale aj politickú a vojenskú pomoc. Na zabezpečenie vzdušného priestoru boli na územie Slovenska umiestnené systémy protivzdušnej obrany od spojencov z NATO a zvýšený počet prítomných zahraničných vojakov z dôvodu posilnenia východného krídla Aliancie.

"V energetickom sektore sa negatívne prejavila absolútna závislosť SR od ruskej ropy a plynu. Počas roka kríza negatívne ovplyvňovala vývoj cien nielen pohonných látok a plynu, ale aj elektrickej energie pre priemysel a jednotlivcov," komentuje správa.

Slovensko vlani ovplyvnila aj migračná kríza z juhu, najmä pre priepustnosť tzv. balkánskej trasy. Rakúsko a Česko vzhľadom na nárast počtu nelegálnych migrantov zaviedli na štátnych hraniciach so SR dočasné kontroly.

Zintenzívňovali sa aj hybridné hrozby voči SR. "Šírenie rôznych dezinformačných, manipulatívnych, polarizujúcich obsahov a prokremeľskej propagandy prevažne aktérmi zo SR bolo najvýraznejším prejavom hybridného pôsobenia," vysvetlil predkladateľ.