Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2017 poskytlo Slovensko na rozvojovú pomoc 0,13 percenta svojho hrubého národného dôchodku.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. júla (TASR) - Slovensko potrebuje podľa OECD vytvoriť plán, aby do roku 2030 splnilo záväzok venovať na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,33 percenta hrubého národného dôchodku (HND). Vyplýva to zo Správy o výsledkoch a odporúčaniach vyplývajúcich z hodnotenia tzv. Peer Review Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, ktorú v stredu schválila vláda.
"Slovensko ako zodpovedný člen OECD plne zváži všetky odporúčania a vyvinie maximálne úsilie na ich naplnenie," píše sa v správe, ktorá obsahuje aj indikatívny rámec zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,33 HND v roku 2030. Podľa neho by Slovensko napríklad v roku 2020 venovalo na rozvojovú pomoc 150 miliónov eur a v roku 2030 viac než 547 miliónov eur.
Ďalšou možnosťou je podľa správy zvyšovanie oficiálnej rozvojovej pomoci o desať percent ročne, čo by mali byť jednotlivé rezorty schopné zvládnuť. Podľa tohto plánu by Slovensko napríklad v roku 2020 venovalo na rozvojovú pomoc 127 miliónov eur a v roku 2030 viac než 364 miliónov, čo by predstavovalo 0,22 percenta HND.
Rezort diplomacie zatiaľ zisťoval vôľu rezortov výraznejšie sa zapájať do rozvojovej spolupráce prostredníctvom vlastných rozvojových aktivít a ich odpovede do tohto indikatívneho rámca zapracoval. "Naším zámerom je, aby bol uvedený nezáväzný plán podkladom na ďalšie rokovania s Ministerstvom financií SR na účely zvýšenia slovenskej rozvojovej pomoci," uviedol pre TASR hovorca rezortu Boris Gandel.
OECD tiež Slovensku odporúča zvýšiť počet pracovníkov, ktorí pracujú na jej rozvojovej spolupráci. "Slovenská republika by mala zvyšovanie rozpočtu na oficiálnu rozvojovú pomoc premietnuť do ľudských zdrojov v Bratislave a na kľúčových veľvyslanectvách," píše sa v správe.
V roku 2017 poskytlo Slovensko na rozvojovú pomoc 0,13 percenta svojho HND. Medzi členskými štátmi výboru OECD/DAC bola SR v roku 2017 na predposlednom mieste, pričom priemerná výška oficiálnej rozvojovej pomoci týchto krajín bola na úrovni 0,31 percenta HND.
"My sme boli prvýkrát hodnotení v rámci klubu 30 najvyspelejších krajín z hľadiska našej rozvojovej pomoci a to hodnotenie bolo mimoriadne pozitívne," uviedol po rokovaní vlády minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) s tým, že spôsob nastavenia slovenskej rozvojovej pomoci je veľmi ambiciózny a efektívny.
"Jednou z vecí, ku ktorým sme sa všetky krajiny, ktoré vstupovali do EÚ v roku 2004, zaviazali, je, že sa budeme usilovať do roku 2030 dosiahnuť podiel rozvojovej pomoci na HDP vo výške 0,33 percenta. Dnes sme na úrovni 0,13 percenta," konkretizoval Lajčák s tým, že v materiáli sa hovorí o tom, že komunikovali s jednotlivými rezortmi v snahe o realistické zvýšenie. Ako doplnil, ambícia je, aby sme boli na úrovni 0,22 percenta v roku 2030. "Nedosiahneme 0,33 percenta," dodal Lajčák. Ako doplnil, ide o dobrovoľný záväzok.
"Slovensko ako zodpovedný člen OECD plne zváži všetky odporúčania a vyvinie maximálne úsilie na ich naplnenie," píše sa v správe, ktorá obsahuje aj indikatívny rámec zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,33 HND v roku 2030. Podľa neho by Slovensko napríklad v roku 2020 venovalo na rozvojovú pomoc 150 miliónov eur a v roku 2030 viac než 547 miliónov eur.
Ďalšou možnosťou je podľa správy zvyšovanie oficiálnej rozvojovej pomoci o desať percent ročne, čo by mali byť jednotlivé rezorty schopné zvládnuť. Podľa tohto plánu by Slovensko napríklad v roku 2020 venovalo na rozvojovú pomoc 127 miliónov eur a v roku 2030 viac než 364 miliónov, čo by predstavovalo 0,22 percenta HND.
Rezort diplomacie zatiaľ zisťoval vôľu rezortov výraznejšie sa zapájať do rozvojovej spolupráce prostredníctvom vlastných rozvojových aktivít a ich odpovede do tohto indikatívneho rámca zapracoval. "Naším zámerom je, aby bol uvedený nezáväzný plán podkladom na ďalšie rokovania s Ministerstvom financií SR na účely zvýšenia slovenskej rozvojovej pomoci," uviedol pre TASR hovorca rezortu Boris Gandel.
OECD tiež Slovensku odporúča zvýšiť počet pracovníkov, ktorí pracujú na jej rozvojovej spolupráci. "Slovenská republika by mala zvyšovanie rozpočtu na oficiálnu rozvojovú pomoc premietnuť do ľudských zdrojov v Bratislave a na kľúčových veľvyslanectvách," píše sa v správe.
V roku 2017 poskytlo Slovensko na rozvojovú pomoc 0,13 percenta svojho HND. Medzi členskými štátmi výboru OECD/DAC bola SR v roku 2017 na predposlednom mieste, pričom priemerná výška oficiálnej rozvojovej pomoci týchto krajín bola na úrovni 0,31 percenta HND.
"My sme boli prvýkrát hodnotení v rámci klubu 30 najvyspelejších krajín z hľadiska našej rozvojovej pomoci a to hodnotenie bolo mimoriadne pozitívne," uviedol po rokovaní vlády minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) s tým, že spôsob nastavenia slovenskej rozvojovej pomoci je veľmi ambiciózny a efektívny.
"Jednou z vecí, ku ktorým sme sa všetky krajiny, ktoré vstupovali do EÚ v roku 2004, zaviazali, je, že sa budeme usilovať do roku 2030 dosiahnuť podiel rozvojovej pomoci na HDP vo výške 0,33 percenta. Dnes sme na úrovni 0,13 percenta," konkretizoval Lajčák s tým, že v materiáli sa hovorí o tom, že komunikovali s jednotlivými rezortmi v snahe o realistické zvýšenie. Ako doplnil, ambícia je, aby sme boli na úrovni 0,22 percenta v roku 2030. "Nedosiahneme 0,33 percenta," dodal Lajčák. Ako doplnil, ide o dobrovoľný záväzok.
