Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o novelu ústavy a návrh ústavného zákona. Ministerka spravodlivosti hovorila o opatrení. Podľa neho v prípade zrušenia amnestií budú zrušené rozhodnutia v trestných konaniach.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 15. marca (TASR) – Novela Ústavy SR a návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií získali podporu vlády. Tá tiež odsúhlasila, že legislatívny materiál pripravený odborníkmi vládnej koalície sa bude schvaľovať v zrýchlenom konaní.
Na spoločnom riešení sa predsedovia koaličných strán dohodli v pondelok (13. 3.), dnes po stretnutí koaličnej rady predstavili konkrétny návrh, o ktorom následne rokoval kabinet. Netýka sa iba roky diskutovanej otázky zrušenia Mečiarových amnestií, ale zakotvuje aj novú kompetenciu Národnej rady SR do budúcnosti.
Parlament by mal mať možnosť zasiahnuť v prípade individuálneho zlyhania prezidenta SR pri udelení amnestie alebo milosti. Rozhodnutie poslancov musí následne v lehote 60 dní potvrdiť Ústavný súd SR. To má platiť i v prípade dnes vládou schváleného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča. O tom má parlament rokovať na marcovej schôdzi.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zveriť Národnej rade SR právomoc zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť a zároveň zveriť Ústavnému súdu SR právomoc preskúmať ústavnosť, tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou SR, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, píše sa v materiáli.
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) označila vládou schválené návrhy za prejav vôle zrušiť amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998. Na otázku, či je koaličné riešenie lepšie ako návrh opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) uviedla, že z jej pohľadu bude najlepší ten návrh, ktorý získa v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu.
„Akékoľvek riešenie v tejto chvíli je zrejmé, že vyžaduje 90 hlasov, a to je z tohto pohľadu kľúčové,“ zdôraznila ministerka. „Všetci vieme, že sme v neštandardnej situácii, pretože Mečiarove amnestie spôsobili neštandardnú situáciu, na ktorú môžeme reagovať len neštandardným riešením. Čiže, akékoľvek riešenie je neštandardné, a preto asi jediná cesta je také riešenie, za ktoré sa postaví 90 poslancov parlamentu,“ uviedla Žitňanská.
Ministerka zároveň zdôraznila, že do návrhu bolo vsunuté opatrenie, podľa ktorého v prípade zrušenia amnestií Mečiara budú zrušené aj všetky rozhodnutia v trestných konaniach urobené na základe amnestií. Ako môže obnovené stíhanie aktérov amnestovaných činov dopadnúť, nechcela z jej pozície komentovať.
Rovnako nechcela hovoriť o tom, či môže byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči Mečiarovi. „To nie je otázka pre politika, ale naozaj pre orgány činné v trestnom konaní pokiaľ budú mať rozviazané ruky, čo verím, že sa deväťdesiatimi hlasmi stane,“ doplnila ministerka s tým, že politická zodpovednosť voči Mečiarovi už bola vyvodená, keďže nie je súčasťou politiky.
O nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje v spoločnosti všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, ako aj právnikmi, konštatuje návrh predložený predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD). Otázka ich zrušiteľnosti rezonuje v laickej aj odbornej verejnosti neustále už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi. Zástancovia zrušenia argumentujú prirodzeným právom a spravodlivosťou, zástancovia nezrušiteľnosti požiadavkou právnej istoty, ako aj narušením deľby moci v štáte. Doterajšie pokusy boli označené Ústavným súdom za neústavné, uvádza sa v predkladacej správe.
Vďaka zmene Ústavy získa Národná rada SR právomoc uzniesť sa na zrušení amnestie alebo individuálnej milosti udelenej prezidentom SR. Návrh budú môcť podať poslanci, najmenej sa ich podeň musí podpísať 30. Podmienka má zabezpečiť, aby sa inštitút využíval len výnimočne. Uznesenie musí parlament prijať ústavnou väčšinou. Právomoc preskúmať takéto rozhodnutie dostane Ústavný súd v súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh. Oprávnený bude posúdiť aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, rozhodovať bude v lehote 60 dní celé jeho plénum nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Na spoločnom riešení sa predsedovia koaličných strán dohodli v pondelok (13. 3.), dnes po stretnutí koaličnej rady predstavili konkrétny návrh, o ktorom následne rokoval kabinet. Netýka sa iba roky diskutovanej otázky zrušenia Mečiarových amnestií, ale zakotvuje aj novú kompetenciu Národnej rady SR do budúcnosti.
Parlament by mal mať možnosť zasiahnuť v prípade individuálneho zlyhania prezidenta SR pri udelení amnestie alebo milosti. Rozhodnutie poslancov musí následne v lehote 60 dní potvrdiť Ústavný súd SR. To má platiť i v prípade dnes vládou schváleného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča. O tom má parlament rokovať na marcovej schôdzi.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zveriť Národnej rade SR právomoc zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť a zároveň zveriť Ústavnému súdu SR právomoc preskúmať ústavnosť, tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou SR, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, píše sa v materiáli.
L.Žitňanská: Je to prejav vôle zrušiť amnestie zastupujúceho prezidenta
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) označila vládou schválené návrhy za prejav vôle zrušiť amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998. Na otázku, či je koaličné riešenie lepšie ako návrh opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) uviedla, že z jej pohľadu bude najlepší ten návrh, ktorý získa v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu.
„Akékoľvek riešenie v tejto chvíli je zrejmé, že vyžaduje 90 hlasov, a to je z tohto pohľadu kľúčové,“ zdôraznila ministerka. „Všetci vieme, že sme v neštandardnej situácii, pretože Mečiarove amnestie spôsobili neštandardnú situáciu, na ktorú môžeme reagovať len neštandardným riešením. Čiže, akékoľvek riešenie je neštandardné, a preto asi jediná cesta je také riešenie, za ktoré sa postaví 90 poslancov parlamentu,“ uviedla Žitňanská.
Ministerka zároveň zdôraznila, že do návrhu bolo vsunuté opatrenie, podľa ktorého v prípade zrušenia amnestií Mečiara budú zrušené aj všetky rozhodnutia v trestných konaniach urobené na základe amnestií. Ako môže obnovené stíhanie aktérov amnestovaných činov dopadnúť, nechcela z jej pozície komentovať.
Rovnako nechcela hovoriť o tom, či môže byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči Mečiarovi. „To nie je otázka pre politika, ale naozaj pre orgány činné v trestnom konaní pokiaľ budú mať rozviazané ruky, čo verím, že sa deväťdesiatimi hlasmi stane,“ doplnila ministerka s tým, že politická zodpovednosť voči Mečiarovi už bola vyvodená, keďže nie je súčasťou politiky.
O nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje v spoločnosti všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, ako aj právnikmi, konštatuje návrh predložený predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD). Otázka ich zrušiteľnosti rezonuje v laickej aj odbornej verejnosti neustále už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi. Zástancovia zrušenia argumentujú prirodzeným právom a spravodlivosťou, zástancovia nezrušiteľnosti požiadavkou právnej istoty, ako aj narušením deľby moci v štáte. Doterajšie pokusy boli označené Ústavným súdom za neústavné, uvádza sa v predkladacej správe.
Vďaka zmene Ústavy získa Národná rada SR právomoc uzniesť sa na zrušení amnestie alebo individuálnej milosti udelenej prezidentom SR. Návrh budú môcť podať poslanci, najmenej sa ich podeň musí podpísať 30. Podmienka má zabezpečiť, aby sa inštitút využíval len výnimočne. Uznesenie musí parlament prijať ústavnou väčšinou. Právomoc preskúmať takéto rozhodnutie dostane Ústavný súd v súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh. Oprávnený bude posúdiť aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, rozhodovať bude v lehote 60 dní celé jeho plénum nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
(Návrh)
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z ... 2017,
ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. I
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ústavného zákona č. 232/2012 Z. z., ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ústavného zákona č. 306/2014 Z. z., ústavného zákona č. 427/2015 Z. z. a ústavného zákona č. 44/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 84 odsek 4 znie:
„(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“.
2. V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu,“.
Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).
3. Za čl. 88 sa vkladá čl. 88a, ktorý znie:
„Čl. 88a
Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.“.
4. Za čl. 129 sa vkladá čl. 129a, ktorý znie:
„Čl. 129a
Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti vydaného podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.“.
5. V čl. 131 odsek 1 znie:
„(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.“.
6. Za čl. 154e sa vkladá čl. 154f, ktorý znie:
„Čl. 154f
(1) Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.
(2) Zrušením amnestií a milosti podľa odseku 1 sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom konaní a štátne orgány sú povinné pokračovať v trestnom stíhaní.“.
Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z ... 2017,
ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. I
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ústavného zákona č. 232/2012 Z. z., ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ústavného zákona č. 306/2014 Z. z., ústavného zákona č. 427/2015 Z. z. a ústavného zákona č. 44/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 84 odsek 4 znie:
„(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“.
2. V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu,“.
Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).
3. Za čl. 88 sa vkladá čl. 88a, ktorý znie:
„Čl. 88a
Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.“.
4. Za čl. 129 sa vkladá čl. 129a, ktorý znie:
„Čl. 129a
Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti vydaného podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.“.
5. V čl. 131 odsek 1 znie:
„(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.“.
6. Za čl. 154e sa vkladá čl. 154f, ktorý znie:
„Čl. 154f
(1) Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.
(2) Zrušením amnestií a milosti podľa odseku 1 sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom konaní a štátne orgány sú povinné pokračovať v trestnom stíhaní.“.
Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
