Ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd) vysvetlila, že jej cieľom je zvyšovať prístup k spravodlivosti pre tých, ktorí ho potrebujú. Očakáva významnejšiu mieru ochrany slabších. „Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať a týmto zákonom sa jej úroveň podstatne zvýši,“ deklaroval jej rezort.

„Budeme mať na Slovensku prvýkrát naozaj komplexnú právnu úpravu vo vzťahu k ochrane a podpore obetí trestných činov, to znamená, už to nebude len odškodňovanie obetí niektorých trestných činov, ale zároveň garantujeme obetiam isté práva,“ priblížila dnes vládou schválený návrh ministerka.

Ministerstvo podľa nej vytvorí podmienky, aby služby, ktoré by mal štát garantovať pre obete trestných činov poskytovali špecializované mimovládne organizácie. Tie dostanú akreditáciu od ministerstva spravodlivosti a finančnú podporu od štátu. Mohla byť v rovnakom rozsahu pol milióna eur, ktorú ročne stojí štát odškodňovanie obetí trestných činov.

Špecializované organizácie podľa Žitňanskej budú musieť spĺňať kritériá z hľadiska odborných garancií. „Budú musieť, buď zamestnať, alebo mať nakontrahovaného jedného právnika, jedného psychológa a jednu osobu so špecializáciou na sociálnu prácu a potom sa budú môcť zapojiť aj do tej schémy, ktorú bude gestorovať ministerstvo,“ doplnila.

Ministerstvo zavádza do právneho poriadku nové pojmy obeť a obzvlášť zraniteľná obeť, ktoré dnes absentujú. Vzniká katalóg práv obete trestného činu a vymedzuje sa rozsah služieb odbornej pomoci. Obetiam ich budú poskytovať špecializované subjekty financované štátom.

Obete majú mať v prvom rade právo na informácie, tie by mali byť poskytnuté zrozumiteľným spôsobom. Právna norma určuje rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé organizácie povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte. Katalóg práv a služieb garantuje obetiam aj právo na poskytnutie odbornej pomoci.

Rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou pre obzvlášť zraniteľné obete, ako napríklad deti či zdravotne postihnutí. Medzi práva obetí trestných činov má patriť aj právo na právnu a psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou či právo na finančné odškodnenie.

Ministerstvo vychádza z konceptu, že služby pre obete by mali byť poskytované pod jednou strechou - od právneho cez psychologické poradenstvo až po ďalšie nevyhnutné intervencie. Návrh predpokladá akreditáciu organizácií, ktoré ich budú poskytovať. Rezort tým chce zaručiť istú kvalitu ich činnosti.

Dodržiavanie podmienok bude podliehať kontrole. Akreditované inštitúcie nemá ministerstvo financovať priamo, ale cez mechanizmus podobný dotačnému. Informácie o poskytnutej finančnej podpore zo štátneho rozpočtu budú zverejňované. Verejný má byť aj novozavedený register akreditovaných subjektov.

Rezort do návrhu zapracoval aj záväzky Slovenska vyplývajúce z európskej legislatívy. Návrh preberá aj doterajšiu právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, tu reaguje aj na požiadavky z praxe. Napríklad chce docieliť, že ak sa v trestnom konaní zisťuje výška škody, súd bude musieť v tomto konaní rovno rozhodnúť aj o nároku na náhradu škody a neodkazovať už v tejto veci na civilné konanie.

Ministerstvo návrh zákona predložilo na vládu s rozporom so Slovenskou advokátskou komorou. Tá nesúhlasí so spôsobom, ako má byť zavedený kriminologický pojem obeť do právneho poriadku, považuje to za nekoncepčnú inkorporáciu. Zavedenie pojmu 'zraniteľná osoba', ktorý obsahovo zodpovedá pojmu 'chránená osoba', prináša podľa komory do právneho poriadku dvojkoľajnosť, vidí tiež disproporciu medzi chránenou osobou podľa Trestného poriadku a obzvlášť zraniteľnou osobou.