Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôraz sa pritom kladie na budovanie a rozvoj pozemných síl, kde dlhodobý plán počíta s približne troma miliardami eur. Modernizácia a výstavba vzdušných síl by si mala vyžiadať 2,6 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) – Slovensko sa po rokoch dočkalo novej stratégie pre zabezpečovanie svojej obranyschopnosti. Vláda dnes schválila tri strategické dokumenty, ktoré sa týkajú ministerstva obrany. Dokumenty nadväzujú na Bezpečnostnú stratégiu pripravenú ministerstvom zahraničných vecí.
Minister Peter Gajdoš (nominant SNS) predložil Bezpečnostnej rade a následne aj vláde Obrannú a Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl (OS) SR s výhľadom do roku 2030. Aktualizovať strategické dokumenty sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
"V obrannej stratégii jednoznačne sledujeme systém budovania obrany Slovenskej republiky s dôrazom na zabezpečenie rozvoja Ozbrojených síl," priblížil po zasadnutí kabinetu minister Gajdoš. Prioritou pre neho je aj naďalej pokračovať v systémovom a systematickom rozvoji a budovaní OS.
Vojenská stratégia realizuje princípy budovania OS s dôrazom na zabezpečenie ich štruktúry, uviedol minister. "Dlhodobý plán s víziou do roku 2030, ktorý tu nebol spracovaný 25 rokov, kladie dôraz na obranné investície vo výške až do 30 miliárd eur," informoval.
V tejto sume nejde podľa neho iba o modernizačné projekty, na tie je v nasledujúcich rokoch vyčlenených 7,2 miliardy eur. Dôraz sa pritom kladie na budovanie a rozvoj pozemných síl, kde dlhodobý plán počíta s približne troma miliardami eur. Modernizácia a výstavba vzdušných síl by si mala vyžiadať 2,6 miliardy eur. Pri samotnej modernizácii chce rezort uplatňovať princíp hodnota za peniaze.
Schválená obranná stratégia predstavuje už tretí takýto dokument od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, predchádzajúce boli schválené v rokoch 2001 a 2005. V poslednej stratégii bola pozornosť Slovenska sústredená na splnenie záväzkov a efektívne využitie možností vyplývajúcich z členstva v NATO a EÚ.
Nová stratégia reaguje na nesplnenie niektorých cieľov a úloh predchádzajúcej, najmä na obranyschopnosť SR predovšetkým v kontexte dlhodobého nedostatku zdrojov. Podľa hovorkyne ministerstva obrany Danky Capákovej zohľadňuje zväčšovanie rizík v tejto oblasti, pričom rieši strategickú adaptáciu obrany štátu, ktorej cieľom je zvýšenie úrovne zabezpečovania obrany v meniacom sa bezpečnostnom prostredí.
Slovensko sa v nových strategických dokumentoch hlási k zvyšovaniu finančných zdrojov s ambíciou dosiahnuť úroveň obranných výdavkov 1,6 percenta HDP od roku 2020 a 2 percentá HDP od roku 2024. Na obstaranie hlavnej výzbroje a techniky OS a súvisiaceho výskumu a vývoja sa vyčlení podľa kritérií NATO minimálne 20 percent z obranných výdavkov.
Minister Peter Gajdoš (nominant SNS) predložil Bezpečnostnej rade a následne aj vláde Obrannú a Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl (OS) SR s výhľadom do roku 2030. Aktualizovať strategické dokumenty sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
"V obrannej stratégii jednoznačne sledujeme systém budovania obrany Slovenskej republiky s dôrazom na zabezpečenie rozvoja Ozbrojených síl," priblížil po zasadnutí kabinetu minister Gajdoš. Prioritou pre neho je aj naďalej pokračovať v systémovom a systematickom rozvoji a budovaní OS.
Vojenská stratégia realizuje princípy budovania OS s dôrazom na zabezpečenie ich štruktúry, uviedol minister. "Dlhodobý plán s víziou do roku 2030, ktorý tu nebol spracovaný 25 rokov, kladie dôraz na obranné investície vo výške až do 30 miliárd eur," informoval.
V tejto sume nejde podľa neho iba o modernizačné projekty, na tie je v nasledujúcich rokoch vyčlenených 7,2 miliardy eur. Dôraz sa pritom kladie na budovanie a rozvoj pozemných síl, kde dlhodobý plán počíta s približne troma miliardami eur. Modernizácia a výstavba vzdušných síl by si mala vyžiadať 2,6 miliardy eur. Pri samotnej modernizácii chce rezort uplatňovať princíp hodnota za peniaze.
Schválená obranná stratégia predstavuje už tretí takýto dokument od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, predchádzajúce boli schválené v rokoch 2001 a 2005. V poslednej stratégii bola pozornosť Slovenska sústredená na splnenie záväzkov a efektívne využitie možností vyplývajúcich z členstva v NATO a EÚ.
Nová stratégia reaguje na nesplnenie niektorých cieľov a úloh predchádzajúcej, najmä na obranyschopnosť SR predovšetkým v kontexte dlhodobého nedostatku zdrojov. Podľa hovorkyne ministerstva obrany Danky Capákovej zohľadňuje zväčšovanie rizík v tejto oblasti, pričom rieši strategickú adaptáciu obrany štátu, ktorej cieľom je zvýšenie úrovne zabezpečovania obrany v meniacom sa bezpečnostnom prostredí.
Slovensko sa v nových strategických dokumentoch hlási k zvyšovaniu finančných zdrojov s ambíciou dosiahnuť úroveň obranných výdavkov 1,6 percenta HDP od roku 2020 a 2 percentá HDP od roku 2024. Na obstaranie hlavnej výzbroje a techniky OS a súvisiaceho výskumu a vývoja sa vyčlení podľa kritérií NATO minimálne 20 percent z obranných výdavkov.
