Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2025.
Autor TASR
Bratislava 2. októbra (TASR) - Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila nové znenie zákona o kritickej infraštruktúre. Ako Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré zákon predložilo, zdôvodňuje, v súčasnom geopolitickom kontexte musí Slovenská republika zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Aktuálne platný zákon, ktorý vymedzoval ochranu len prvkov kritickej infraštruktúry, je už podľa predkladateľa prekonaný. Návrh reflektuje aj legislatívu Európskej únie. Zákon ešte musí schváliť parlament.
"Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú," uviedol rezort vnútra.
Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa ministerstva nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.
Zároveň prevádzkovatelia čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.
"Dôsledky sú jasné - narušenie, ktoré ovplyvní poskytovanie služieb jedným prevádzkovateľom v jednom sektore, môže vyvolať reťazové účinky na poskytovanie služieb v iných sektoroch a prípadne aj v iných členských štátoch alebo v celej Európskej únii," upozornil rezort.
Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2025.
"Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú," uviedol rezort vnútra.
Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa ministerstva nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.
Zároveň prevádzkovatelia čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.
"Dôsledky sú jasné - narušenie, ktoré ovplyvní poskytovanie služieb jedným prevádzkovateľom v jednom sektore, môže vyvolať reťazové účinky na poskytovanie služieb v iných sektoroch a prípadne aj v iných členských štátoch alebo v celej Európskej únii," upozornil rezort.
Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2025.