Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spišský hrad čiastočne rekonštruovali v 70. rokoch minulého storočia, od roku 1986, keď ho sprístupnili verejnosti, ho navštívilo niekoľko miliónov turistov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Kežmarok 23. októbra (TASR) - Na sanáciu havarijného stavu Spišského hradu, najmä jeho románskeho a západných palácov, štát v nasledujúcich rokoch vynaloží 4.820.000 eur. Vyplýva to návrhu Ministerstva kultúry (MK) SR na finančné zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu – románsky palác a západné paláce, ktorý v stredu schválila vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Kežmarku.
Rezort požiadavku na financovanie projektu predložil v návrhu rozpočtu na roky 2020 - 2022 v rámci prioritných výdavkových titulov. „Prostriedky budú na základe schváleného materiálu pridelené realizátorovi projektu v závislosti od možností rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry,“ uviedol rezort v predkladacej správe.
MK zdôraznilo nevyhnutnosť čo najrýchlejšieho začiatku sanácie. "Nedostatočné finančné pokrytie priebežných a nevyhnutných opráv vyústili až do súčasného havarijného stavu viacerých objektov hradného komplexu," upozornil rezort, poukazujúci v tejto súvislosti najmä na stav románskeho a západných palácov. "Akútny stav si vyžaduje potrebu reálne začať so zabezpečovaním a rekonštrukciou, pretože ich skutočná deštrukcia sa stáva takmer nezvratnou a iba urýchlené začatie sanačných prác môže zabrániť nenávratnému poškodeniu palácov,“ argumentuje rezort.
Pri identifikácii rizík tiež poukázal na to, že sa pri pokračujúcej deštrukcii môže zopakovať situácia, aká vznikla pri čiastočnom zrútení západného opevnenia dolného nádvoria v roku 1994, keď padajúce bloky ohrozovali okolitú zástavbu. Okrem prostriedkov na sanáciu palácov (vyše 4,5 milióna eur) chce ministerstvo ďalších 300.000 eur použiť na spevnenie plôch a nádvoria a sanáciu hradného brala.
Spišský hrad čiastočne rekonštruovali v 70. rokoch minulého storočia, od roku 1986, keď ho sprístupnili verejnosti, ho navštívilo niekoľko miliónov turistov. Od roku 1993 je súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Rezort požiadavku na financovanie projektu predložil v návrhu rozpočtu na roky 2020 - 2022 v rámci prioritných výdavkových titulov. „Prostriedky budú na základe schváleného materiálu pridelené realizátorovi projektu v závislosti od možností rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry,“ uviedol rezort v predkladacej správe.
MK zdôraznilo nevyhnutnosť čo najrýchlejšieho začiatku sanácie. "Nedostatočné finančné pokrytie priebežných a nevyhnutných opráv vyústili až do súčasného havarijného stavu viacerých objektov hradného komplexu," upozornil rezort, poukazujúci v tejto súvislosti najmä na stav románskeho a západných palácov. "Akútny stav si vyžaduje potrebu reálne začať so zabezpečovaním a rekonštrukciou, pretože ich skutočná deštrukcia sa stáva takmer nezvratnou a iba urýchlené začatie sanačných prác môže zabrániť nenávratnému poškodeniu palácov,“ argumentuje rezort.
Pri identifikácii rizík tiež poukázal na to, že sa pri pokračujúcej deštrukcii môže zopakovať situácia, aká vznikla pri čiastočnom zrútení západného opevnenia dolného nádvoria v roku 1994, keď padajúce bloky ohrozovali okolitú zástavbu. Okrem prostriedkov na sanáciu palácov (vyše 4,5 milióna eur) chce ministerstvo ďalších 300.000 eur použiť na spevnenie plôch a nádvoria a sanáciu hradného brala.
Spišský hrad čiastočne rekonštruovali v 70. rokoch minulého storočia, od roku 1986, keď ho sprístupnili verejnosti, ho navštívilo niekoľko miliónov turistov. Od roku 1993 je súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
