Legislatívu podľa ministra Tarabu napísali tak, aby boli splnené podmienky a nebola prekážkou pre vyplatenie peňazí z plánu obnovy ku koncu roka.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. júna (TASR) - Vláda v stredu schválila zákon o krajinnom plánovaní s viacerými pripomienkami. Legislatíva, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia v súlade s cieľmi plánu obnovy, má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny a jej hodnôt. Vládny kabinet zároveň odporučil parlamentu prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) reagovalo, že so skráteným legislatívnym konaním k návrhu nesúhlasí.
Zákon je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) "výmyslom predošlej vlády, ktorá to dala do plánu obnovy". "Ten zákon nemá v Európskej únii v tejto podobe nikto. Nevieme, čo im to napadlo, vymyslieť si takýto zákon, ktorý je komplikáciou pre ďalšie územné plánovanie," povedal Taraba s tým, že o tomto zákone diskutovali, či ho Slovensko potrebuje.
Legislatívu podľa ministra napísali tak, aby boli splnené podmienky a nebola prekážkou pre vyplatenie peňazí z plánu obnovy ku koncu roka. Tvrdí, že zákon vytvára aj priestor na lepšie plánovanie do budúcnosti. "Ide o to, aby sme spätne nespôsobili niečo také, že tu rozvrátime územné plány Slovenska," skonštatoval Taraba.
Zároveň povedal, že novela je pripravená tak, aby z envirorezortu nerobila špeciálny stavebný úrad, ktorý bude sťažovať život mestám a obciam. Dáva naopak právo samosprávam vstupovať do diskusie o krajinnom plánovaní a zohľadňovať požiadavky a potreby miest a obcí. Význam centrálneho krajinného plánovania vidí v tom, že môže dať víziu širším vzťahom v území, z ktorého môžu benefitovať jednotlivé mestá a obce.
ZMOS v tejto súvislosti apeluje na vládu a premiéra, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a umožnili riadne legislatívne konanie. To má podľa predsedu združenia Jozefa Božika zaručiť kvalitnú právnu úpravu v oblasti krajinného plánovania a umožniť samosprávam aktívne sa zapojiť do odborných diskusií na dosiahnutie optimálneho riešenia a naliehavosti plánu obnovy.
Zákon je podľa Božika citlivý pre miestnu samosprávu, a preto nepovažujú tento spôsob legislatívneho konania za korektný. "Nebol vytvorený priestor na dôkladné a odborné pripomienkovanie nového znenia návrhu zákona o krajinnom plánovaní verzus zákona o územnom plánovaní, čo sme namietali zásadnými pripomienkami už v predchádzajúcom znení zákona predloženého do skráteného medzirezortného pripomienkového konania minulý rok," skonštatoval.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia a člen mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča reagoval, že krajinné plánovanie je kľúčové pre prípravu a zvládnutie klimatických zmien. "Predloženie návrhu zákona v prípade Tarabu je dané skôr motiváciou splniť míľniky plánu obnovy, konkrétne piatej žiadosti o platbu," poznamenal. Je podľa Kiču neakceptovateľné, že takýto zákon je predložený bez medzirezortného pripomienkového konania a diskusie s odborníkmi.
Tvrdí, že návrh však nenapĺňa podstatu reformy. "Takto oslabený zákon napokon ani nemusí splniť požiadavky samotného plánu obnovy, ktorý požaduje, aby to bol skutočne efektívny nástroj, ktorý bude ovplyvňovať najmä výstavbu," povedal Kiča. Legislatívu považuje za premárnenú šancu zachovať typický krajinný ráz Slovenska a pripraviť ho na dôsledky klimatických zmien.
Zákon je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) "výmyslom predošlej vlády, ktorá to dala do plánu obnovy". "Ten zákon nemá v Európskej únii v tejto podobe nikto. Nevieme, čo im to napadlo, vymyslieť si takýto zákon, ktorý je komplikáciou pre ďalšie územné plánovanie," povedal Taraba s tým, že o tomto zákone diskutovali, či ho Slovensko potrebuje.
Legislatívu podľa ministra napísali tak, aby boli splnené podmienky a nebola prekážkou pre vyplatenie peňazí z plánu obnovy ku koncu roka. Tvrdí, že zákon vytvára aj priestor na lepšie plánovanie do budúcnosti. "Ide o to, aby sme spätne nespôsobili niečo také, že tu rozvrátime územné plány Slovenska," skonštatoval Taraba.
Zároveň povedal, že novela je pripravená tak, aby z envirorezortu nerobila špeciálny stavebný úrad, ktorý bude sťažovať život mestám a obciam. Dáva naopak právo samosprávam vstupovať do diskusie o krajinnom plánovaní a zohľadňovať požiadavky a potreby miest a obcí. Význam centrálneho krajinného plánovania vidí v tom, že môže dať víziu širším vzťahom v území, z ktorého môžu benefitovať jednotlivé mestá a obce.
ZMOS v tejto súvislosti apeluje na vládu a premiéra, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a umožnili riadne legislatívne konanie. To má podľa predsedu združenia Jozefa Božika zaručiť kvalitnú právnu úpravu v oblasti krajinného plánovania a umožniť samosprávam aktívne sa zapojiť do odborných diskusií na dosiahnutie optimálneho riešenia a naliehavosti plánu obnovy.
Zákon je podľa Božika citlivý pre miestnu samosprávu, a preto nepovažujú tento spôsob legislatívneho konania za korektný. "Nebol vytvorený priestor na dôkladné a odborné pripomienkovanie nového znenia návrhu zákona o krajinnom plánovaní verzus zákona o územnom plánovaní, čo sme namietali zásadnými pripomienkami už v predchádzajúcom znení zákona predloženého do skráteného medzirezortného pripomienkového konania minulý rok," skonštatoval.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia a člen mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča reagoval, že krajinné plánovanie je kľúčové pre prípravu a zvládnutie klimatických zmien. "Predloženie návrhu zákona v prípade Tarabu je dané skôr motiváciou splniť míľniky plánu obnovy, konkrétne piatej žiadosti o platbu," poznamenal. Je podľa Kiču neakceptovateľné, že takýto zákon je predložený bez medzirezortného pripomienkového konania a diskusie s odborníkmi.
Tvrdí, že návrh však nenapĺňa podstatu reformy. "Takto oslabený zákon napokon ani nemusí splniť požiadavky samotného plánu obnovy, ktorý požaduje, aby to bol skutočne efektívny nástroj, ktorý bude ovplyvňovať najmä výstavbu," povedal Kiča. Legislatívu považuje za premárnenú šancu zachovať typický krajinný ráz Slovenska a pripraviť ho na dôsledky klimatických zmien.