Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnou prioritou je do konca roka 2017 jasne stanoviť hranice lokality.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) - Vláda v stredu schválila opatrenia potrebné na ochranu slovenskej časti tzv. Karpatských bukových pralesov na východe krajiny. Komplexný návrh jej predložili ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a zahraničných vecí. Ide o reakciu na odporúčania Výboru svetového dedičstva UNESCO. Slovensku vyčítal napríklad ťažbu dreva, potrebná je aj úprava hraníc slovenských častí pralesov.
"Považujem za viac ako dôležité zachovať lokalitu v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. Samotná značka UNESCO len podčiarkuje, ako je naše úsilie dôležité," povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári.
Výbor svetového dedičstva na svojom júlovom zasadnutí v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Rezorty preto tak, ako im to v auguste uložila vláda, pripravili komplexný súbor opatrení zameraných na zabezpečenie adekvátnej ochrany a starostlivosti o slovenskú časť prírodného dedičstva.
Z dokumentu vyplývajú viaceré povinnosti. Hlavnou prioritou je do konca roka 2017 jasne stanoviť hranice lokality. Zároveň je nevyhnutné v čo najkratšej dobe legislatívne zabezpečiť ochranu územia pred ťažbou. Ochrana pred ťažbou a tiež pred lovom zveri je v súčasnosti adekvátne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí. V lokalitách Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa preto pripravuje rozšírenie území s najvyšším - piatym stupňom ochrany prírody, vyhlásia tam prírodné rezervácie.
V materiáli sa plánuje aj vyčlenenie finančných prostriedkov na posilnenie rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu a podporu rozvoja alternatívnych zdrojov príjmu v regióne. Rozvoj ekoturizmu a ďalších zdrojov príjmu v regióne umožňuje práve medzinárodne známa a rešpektovaná značka UNESCO. Na budúci týždeň začne, priamo v regióne, séria workshopov, seminárov a konzultácií zameraných na využitie značky pre budovanie trvalo udržateľného cestovného ruchu v regióne. "Dôležitá preto bude spolupráca s ostatnými rezortmi, najmä s rezortom dopravy, pod ktorý patrí agenda podpory cestovného ruchu, agrorezortom a v neposlednom rade aj efektívna spolupráca verejného a súkromného sektora," doplnil Sólymos.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
"Považujem za viac ako dôležité zachovať lokalitu v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. Samotná značka UNESCO len podčiarkuje, ako je naše úsilie dôležité," povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári.
Výbor svetového dedičstva na svojom júlovom zasadnutí v Krakove opätovne upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy. Uložil mu do 1. februára 2018 vykonať potrebné opatrenia, rovnako predložiť návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Rezorty preto tak, ako im to v auguste uložila vláda, pripravili komplexný súbor opatrení zameraných na zabezpečenie adekvátnej ochrany a starostlivosti o slovenskú časť prírodného dedičstva.
Z dokumentu vyplývajú viaceré povinnosti. Hlavnou prioritou je do konca roka 2017 jasne stanoviť hranice lokality. Zároveň je nevyhnutné v čo najkratšej dobe legislatívne zabezpečiť ochranu územia pred ťažbou. Ochrana pred ťažbou a tiež pred lovom zveri je v súčasnosti adekvátne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí. V lokalitách Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa preto pripravuje rozšírenie území s najvyšším - piatym stupňom ochrany prírody, vyhlásia tam prírodné rezervácie.
V materiáli sa plánuje aj vyčlenenie finančných prostriedkov na posilnenie rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu a podporu rozvoja alternatívnych zdrojov príjmu v regióne. Rozvoj ekoturizmu a ďalších zdrojov príjmu v regióne umožňuje práve medzinárodne známa a rešpektovaná značka UNESCO. Na budúci týždeň začne, priamo v regióne, séria workshopov, seminárov a konzultácií zameraných na využitie značky pre budovanie trvalo udržateľného cestovného ruchu v regióne. "Dôležitá preto bude spolupráca s ostatnými rezortmi, najmä s rezortom dopravy, pod ktorý patrí agenda podpory cestovného ruchu, agrorezortom a v neposlednom rade aj efektívna spolupráca verejného a súkromného sektora," doplnil Sólymos.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
