Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní s rokom 2015 rozvojová pomoc narástla o 27 percent na 99,397 milióna eur. Je to podľa rezortu diplomacie v dôsledku zvýšenia objemu príspevkov Slovenskej republiky.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) – Slovensko poskytlo v roku 2016 na oficiálnu rozvojovú spoluprácu takmer 100 miliónov eur. Vládu o tom dnes informovalo ministerstvo zahraničných vecí. Najväčšie čiastky smerovali na Ukrajinu, do Kene a Moldavska.
V porovnaní s rokom 2015 rozvojová pomoc narástla o 27 percent na 99,397 milióna eur. Je to podľa rezortu hlavne v dôsledku zvýšenia objemu príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií. Z celkovej sumy šlo vlani 80,153 miliónov eur na multilaterálnu a 19,243 na bilaterálnu oficiálnu rozvojovú pomoc.
Napriek dosiahnutému rastu však Slovensko aj naďalej zaostáva za plnením cieľov, ku ktorým sa zaviazala na úrovni EÚ, skonštatovalo ministerstvo.
Z hrubého národného dôchodku za rok 2016 vo výške takmer 80 miliárd eur dosiahla rozvojová spolupráca 0,103 percenta. Pri vstupe do Európskej únie sa pritom Slovensko zaviazalo dosiahnuť do roku 2010 podiel 0,17 percenta a do roku 2015 podiel 0,33 percenta. V rovnakej situácii sa nachádzajú všetky nové členské krajiny.
Pokiaľ by chcelo Slovensko udržať tempo rastu výdajov, tak by v roku 2017 muselo na rozvojovú spoluprácu vyčleniť prostriedky až vo výške 126 miliónov eur, uvádza rezort.
Výzvou pre tento rok zostáva udržanie rozsahu angažovanosti krajiny pri riešení najakútnejších globálnych kríz, vrátane dobrovoľných finančných príspevkov. Podľa ministerstva inak hrozí, že dôjde ku výraznému poklesu podielu rozvojovej spolupráce na hrubom národnom dôchodku za rok 2017.
Prípadné rozširovanie teritoriálneho záberu rozvojovej spolupráce Slovenska závisí od vyčlenenia väčšieho objemu rozpočtových zdrojov pre SlovakAid. „V polčase realizácie strednodobej stratégie preto neodporúčame žiaden zásadný zásah do súčasnej štruktúry teritoriálnych priorít, čím by mal byť zároveň vytvorený predpoklad efektívnosti našich rozvojových intervencií,“ uvádza v materiáli ministerstvo.
Nezmenenou zostala orientácia na tri programové krajiny – Afganistan, Keňu a Moldavsko. Vzhľadom na vývoj situácie do zoznamu krajín s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami bola v roku 2016 pridaná Sýria.
Rozvojových politík sa v minulom roku do značnej miery dotkli problémy spojené s migráciou. Podľa ministerstva sa orientácia Slovenska na vzdelávanie detí v krízových situáciách ukázala ako správna a je potrebné v nej pokračovať aj v nasledujúcom období.
Rezort diplomacie predpokladá, že naliehavosť humanitárnej krízy v Sýrii, okolitých krajinách a v Južnom Sudáne bude pretrvávať aj v roku 2017 a preto tieto krajiny zostanú naďalej teritoriálnymi prioritami pre SR. V prípade mierového riešenia krízy v Sýrii sa pre Slovensko môže stať aktuálnou aj otázka rekonštrukcie tejto krajiny.
V porovnaní s rokom 2015 rozvojová pomoc narástla o 27 percent na 99,397 milióna eur. Je to podľa rezortu hlavne v dôsledku zvýšenia objemu príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií. Z celkovej sumy šlo vlani 80,153 miliónov eur na multilaterálnu a 19,243 na bilaterálnu oficiálnu rozvojovú pomoc.
Napriek dosiahnutému rastu však Slovensko aj naďalej zaostáva za plnením cieľov, ku ktorým sa zaviazala na úrovni EÚ, skonštatovalo ministerstvo.
Z hrubého národného dôchodku za rok 2016 vo výške takmer 80 miliárd eur dosiahla rozvojová spolupráca 0,103 percenta. Pri vstupe do Európskej únie sa pritom Slovensko zaviazalo dosiahnuť do roku 2010 podiel 0,17 percenta a do roku 2015 podiel 0,33 percenta. V rovnakej situácii sa nachádzajú všetky nové členské krajiny.
Pokiaľ by chcelo Slovensko udržať tempo rastu výdajov, tak by v roku 2017 muselo na rozvojovú spoluprácu vyčleniť prostriedky až vo výške 126 miliónov eur, uvádza rezort.
Výzvou pre tento rok zostáva udržanie rozsahu angažovanosti krajiny pri riešení najakútnejších globálnych kríz, vrátane dobrovoľných finančných príspevkov. Podľa ministerstva inak hrozí, že dôjde ku výraznému poklesu podielu rozvojovej spolupráce na hrubom národnom dôchodku za rok 2017.
Prípadné rozširovanie teritoriálneho záberu rozvojovej spolupráce Slovenska závisí od vyčlenenia väčšieho objemu rozpočtových zdrojov pre SlovakAid. „V polčase realizácie strednodobej stratégie preto neodporúčame žiaden zásadný zásah do súčasnej štruktúry teritoriálnych priorít, čím by mal byť zároveň vytvorený predpoklad efektívnosti našich rozvojových intervencií,“ uvádza v materiáli ministerstvo.
Nezmenenou zostala orientácia na tri programové krajiny – Afganistan, Keňu a Moldavsko. Vzhľadom na vývoj situácie do zoznamu krajín s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami bola v roku 2016 pridaná Sýria.
Rozvojových politík sa v minulom roku do značnej miery dotkli problémy spojené s migráciou. Podľa ministerstva sa orientácia Slovenska na vzdelávanie detí v krízových situáciách ukázala ako správna a je potrebné v nej pokračovať aj v nasledujúcom období.
Rezort diplomacie predpokladá, že naliehavosť humanitárnej krízy v Sýrii, okolitých krajinách a v Južnom Sudáne bude pretrvávať aj v roku 2017 a preto tieto krajiny zostanú naďalej teritoriálnymi prioritami pre SR. V prípade mierového riešenia krízy v Sýrii sa pre Slovensko môže stať aktuálnou aj otázka rekonštrukcie tejto krajiny.
