Bratislava 6. marca (TASR) - Od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) chýba ucelená stratégia cieľavedomého presadzovania Slovákov v európskych inštitúciách. SR tak patrí medzi najslabšie zastúpené členské štáty, pokiaľ ide o obsadzovanie riadiacich a rozhodovacích pozícií. Vyplýva to z Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023, ktorú schválila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

"Zvýšenie zastúpenia občanov SR v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach má zásadný význam pre presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov na pôde Európskej únie v rámci jednotlivých politík," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v materiáli.

V štruktúrach Únie podľa správy vlani pracovalo 826 Slovákov. V Európskej komisii malo minulý rok Slovensko 473 občanov, v Európskom parlamente 202. V Rade Európskej únie bolo 82 Slovákov, vo Výbore regiónov 16, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore 19 a v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť 34 občanov SR. V európskych inštitúciách pôsobilo 31 dočasne vyslaných národných expertov.

Minulý rok podpísala SR s Komisiou Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. "Plán predpokladá prijatie viacerých odporúčaní s cieľom zvýšiť zastúpenie slovenských občanov v inštitúciách, orgánoch a agentúrach Európskej únie a umožniť väčšiemu počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy získať pracovné skúsenosti z fungovania inštitúcií a tvorby európskych politík," priblížil rezort v správe.

Dopĺňa, že v rámci opatrení ráta plán s prijatím národnej stratégie, ktorá má za cieľ zvrátiť nepriaznivý stav, a to zvýšením povedomia a informovanosti verejnosti o pracovných príležitostiach v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ. Súčasťou národnej stratégie by malo byť prijatie koncepcie zameranej na skvalitnenie štátnej správy pri výkone európskej agendy a zmenu nepriaznivého trendu pri presadzovaní Slovákov v inštitúciách Únie.

K hlavným cieľom koncepcie patrí podľa správy zvýšenie zastúpenia Slovákov na úroveň odporúčanej kvóty 1,8 percenta do roku 2030. Taktiež sa má zvýšiť informovanosť zamestnancov štátnej a verejnej správy a verejnosti o pracovných pozíciách v inštitúciách EÚ. Má sa poskytovať systematická odborná príprava pre všetkých záujemcov o účasť vo výberových konaniach do štruktúr EÚ, ako aj politickú podporu pre kandidátov na riadiace pozície v prioritných oblastiach európskych politík. Zabezpečiť sa má aj nový spôsob financovania vysielania národných expertov do európskych inštitúcií.

Zámerom pripravovanej koncepcie je zároveň nastaviť štátnu a verejnú správu v dostatočnom časovom predstihu na výkon druhého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v roku 2030.