Bratislava 22. augusta (TASR) - Slovensko pracuje na zbere štatistických údajov o rasovej diskriminácii, boji proti organizáciám, ktoré ju rozširujú, aj na zlepšení možností integrácie migrantov. Vyplýva to z materiálu, v ktorom jednotlivé ministerstvá reagujú na odporúčania a obavy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie. V stredu ho schválila vláda. Odobrila tiež piatu správu o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v SR.

Výbor OSN napríklad Slovensku vyčítal, že "napriek prevahe rasovej diskriminácie voči rôznym národnostným menšinám, najmä voči Rómom, moslimom a osobám afrického pôvodu, zmluvný štát neposkytol informácie o počte podaných sťažností, vyšetrovaní a sankcií uložených v prípadoch rasovej diskriminácie". Túto oblasť zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré napísalo, že na zbere a vyhodnotení relevantných štatistických prípadov pracuje.

OSN tiež odporúča, aby Slovensko bojovalo proti organizáciám a činnostiam, ktoré podnecujú a podporujú rasovú diskrimináciu, a zabezpečilo stíhanie financovania takýchto organizácií a aktivít a účasti na nich. Podľa ministerstva vnútra túto agendu zabezpečuje Národná protiteroristická jednotka v rámci Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.

Na záujem výboru o integračnú politiku vo vzťahu k vzdelávaniu, zamestnanosti, bývaniu a zdravotnej starostlivosti migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov odpovedal napríklad rezort práce. Uviedol, že pri príprave Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020 zohľadnil pojem cudzinec a zaradil cudzincov k skupinám, pre ktoré je určený segment sociálneho nájomného bývania. Plánuje tiež rozšíriť možnosť získať peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na osoby, ktorým SR poskytla doplnkovú ochranu.

Záverečné odporúčania k správe výbor zverejnil 8. decembra 2017 a požiadal Slovensko, aby mu do roka poskytlo informáciu o ich implementácii.

Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Slovensko podpísalo a ratifikovalo v roku 2001. Platnosť charta nadobudla o rok neskôr. Chráni bulharčinu, chorvátčinu, češtinu, nemčinu, maďarčinu, poľštinu, rómčinu, rusínčinu, ukrajinčinu a jidiš.