Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo správy vyplýva, že počet trestných stíhaní v súvislosti s extrémizmom v roku 2023 medziročne poklesol zo 107 na 95.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila Monitorovaciu správu o stave extrémizmu v SR za obdobie rokov 2022 a 2023. Zo správy vyplýva, že počet trestných stíhaní v súvislosti s extrémizmom v roku 2023 medziročne poklesol zo 107 na 95. Správu na rokovanie kabinetu predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.
"Napriek tomu, že počet začatých trestných stíhaní v roku 2023 poklesol, pomer obvinených osôb k počtu trestných stíhaní sa zvýšil z 57 na 62," doplnil rezort.
V monitorovanom období boli podľa ministerstva najpočetnejšie trestné činy prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu práv a slobôd (44) či trestné činy prechovávania extrémistických materiálov (32). V minulom roku bolo podľa správy 55,5 percenta extrémistických trestných činov spáchaných vo virtuálnom prostredí. V rokoch 2022 a 2023 boli podľa správy takmer výlučnými páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti muži.
Zo správy tiež vyplýva, že v týchto rokoch na Slovensku prevládal najmä pravicový extrémizmus. Významnejšiu aktivitu ľavicového extrémizmu rezort nezaregistroval. Riziko hrozby islamského extrémizmu sa malo prehĺbiť po teroristickom útoku Hamasu na Izrael.
V roku 2022 podľa monitoringu prevládali medzi obeťami najmä Rómovia či Židia. Po začiatku vojny na Ukrajine podľa rezortu vnútra stúpol aj počet obetí z Ukrajiny.
"Extrémistické útoky sú najčastejšie namierené proti určitej osobe alebo proti neurčitému okruhu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť ku konkrétnej skupine osôb, charakteristickej individuálne neovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad rasa, národ, farba pleti, sexuálna orientácia, alebo individuálne ovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad politické presvedčenie či náboženské vyznanie," vysvetlil rezort v správe.
V správe ministerstvo uviedlo, že po teroristickom útoku na na Zámockej ulici v Bratislave v roku 2022 stúpla miera nenávistných prejavov aj voči LGBTI ľuďom.
Medzi najvýraznejšie výzvy moderných technológií z hľadiska extrémizmu podľa správy patria najmä sociálne siete, nástroje umelej inteligencie či gamifikácia, teda využívanie hráčskych a herných princípov v nehernom prostredí, ktorú extrémisti využívajú na zvýšenie angažovanosti a stotožnenie sa s obsahom. "Videami tvorenými z perspektívy aktívneho hráča (strelca) s umiestneným nenávistným obsahom môžu u používateľov navodzovať dojem jednoduchosti, hravosti a príťažlivosti," uviedlo MV v správe.
"Napriek tomu, že počet začatých trestných stíhaní v roku 2023 poklesol, pomer obvinených osôb k počtu trestných stíhaní sa zvýšil z 57 na 62," doplnil rezort.
V monitorovanom období boli podľa ministerstva najpočetnejšie trestné činy prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu práv a slobôd (44) či trestné činy prechovávania extrémistických materiálov (32). V minulom roku bolo podľa správy 55,5 percenta extrémistických trestných činov spáchaných vo virtuálnom prostredí. V rokoch 2022 a 2023 boli podľa správy takmer výlučnými páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti muži.
Zo správy tiež vyplýva, že v týchto rokoch na Slovensku prevládal najmä pravicový extrémizmus. Významnejšiu aktivitu ľavicového extrémizmu rezort nezaregistroval. Riziko hrozby islamského extrémizmu sa malo prehĺbiť po teroristickom útoku Hamasu na Izrael.
V roku 2022 podľa monitoringu prevládali medzi obeťami najmä Rómovia či Židia. Po začiatku vojny na Ukrajine podľa rezortu vnútra stúpol aj počet obetí z Ukrajiny.
"Extrémistické útoky sú najčastejšie namierené proti určitej osobe alebo proti neurčitému okruhu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť ku konkrétnej skupine osôb, charakteristickej individuálne neovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad rasa, národ, farba pleti, sexuálna orientácia, alebo individuálne ovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad politické presvedčenie či náboženské vyznanie," vysvetlil rezort v správe.
V správe ministerstvo uviedlo, že po teroristickom útoku na na Zámockej ulici v Bratislave v roku 2022 stúpla miera nenávistných prejavov aj voči LGBTI ľuďom.
Medzi najvýraznejšie výzvy moderných technológií z hľadiska extrémizmu podľa správy patria najmä sociálne siete, nástroje umelej inteligencie či gamifikácia, teda využívanie hráčskych a herných princípov v nehernom prostredí, ktorú extrémisti využívajú na zvýšenie angažovanosti a stotožnenie sa s obsahom. "Videami tvorenými z perspektívy aktívneho hráča (strelca) s umiestneným nenávistným obsahom môžu u používateľov navodzovať dojem jednoduchosti, hravosti a príťažlivosti," uviedlo MV v správe.
