Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Legislatívne úlohy, súvisiace s novelizáciou zákona o pamiatkovom fonde a zákonom o múzeách a galériách, boli dvomi z celkovo 10 zrušených úloh, ktoré sa týkajú rezortu kultúry.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) – Ministerstvo kultúry (MK) SR už nie je viazané úlohou pripraviť návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu a zákona o múzeách a galériách, ktorý sa týkal problematiky reštaurovania. Vláda na stredajšom zasadnutí schválila vypustenie tejto požiadavky z plánu legislatívnych úloh pre rezort kultúry.
MK v návrhu na zrušenie úlohy pripomenulo, že v danej oblasti pripravilo v apríli 2019 koncept novelizácie zákonov, ktoré rátali s rozšírením kapacít oprávnených reštaurátorských subjektov, návrhy však neprešli legislatívnou radou vlády, a preto ani neboli zaradené na rokovanie kabinetu. Rezort upozornil aj na zámer zabezpečiť efektívnejšiu obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok prostredníctvom organizácie s názvom Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry, s kreovaním ktorej rátal poslanecký návrh zákona predkladateľov Jána Senka a Dušana Jarjabka (Smer-SD). Návrh, s ktorým sa ministerstvo stotožnilo, však napokon v parlamente neprešiel.
"V súčasnosti MK po analýze stále počíta so vznikom novej rezortnej organizácie komplexne zastrešujúcej problematiku reštaurovania, a to v širšom kontexte ochrany a využívania kultúrneho dedičstva a pripravuje nový návrh novely daného zákona,“ avizuje rezort možnosť zahrnúť novelizáciu do legislatívneho plánu v budúcnosti.
Legislatívne úlohy, súvisiace s novelizáciou zákona o pamiatkovom fonde a zákonom o múzeách a galériách, boli dvomi z celkovo 10 zrušených úloh, ktoré sa týkajú rezortu kultúry.
Z úloh vláda vypustila aj požiadavku pripraviť návrh zákona o povinnom výtlačku publikácie, ktorý mal nahradiť doterajší zákon. Návrh legislatívnej úpravy bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) už v apríli 2017. "Z pripomienok v ňom predložených, ako aj z následných rozporových konaní vyplynulo, že dotknuté subjekty nie sú na navrhované zmeny pripravené. Pretože predmetná objektívna technická nemožnosť plnenia stanovených požiadaviek pretrváva aj naďalej, navrhujeme predmetnú úlohu zrušiť,“ odôvodnil rezort.
Ďalšie zrušené úlohy sa väčšinou týkajú uznesení, pri ktorých bolo MK len v pozícii koordinujúceho, resp. informovaného partnera, nemalo v danej veci gesčné kompetencie a nevykonávalo žiadne aktivity. Boli to napríklad oblasti humanitárnej pomoci, medzinárodného krízového manažmentu či migračnej politiky. Z dôvodu formálnosti preto MK požiadalo o zrušenie týchto úloh.
MK v návrhu na zrušenie úlohy pripomenulo, že v danej oblasti pripravilo v apríli 2019 koncept novelizácie zákonov, ktoré rátali s rozšírením kapacít oprávnených reštaurátorských subjektov, návrhy však neprešli legislatívnou radou vlády, a preto ani neboli zaradené na rokovanie kabinetu. Rezort upozornil aj na zámer zabezpečiť efektívnejšiu obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok prostredníctvom organizácie s názvom Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry, s kreovaním ktorej rátal poslanecký návrh zákona predkladateľov Jána Senka a Dušana Jarjabka (Smer-SD). Návrh, s ktorým sa ministerstvo stotožnilo, však napokon v parlamente neprešiel.
"V súčasnosti MK po analýze stále počíta so vznikom novej rezortnej organizácie komplexne zastrešujúcej problematiku reštaurovania, a to v širšom kontexte ochrany a využívania kultúrneho dedičstva a pripravuje nový návrh novely daného zákona,“ avizuje rezort možnosť zahrnúť novelizáciu do legislatívneho plánu v budúcnosti.
Legislatívne úlohy, súvisiace s novelizáciou zákona o pamiatkovom fonde a zákonom o múzeách a galériách, boli dvomi z celkovo 10 zrušených úloh, ktoré sa týkajú rezortu kultúry.
Z úloh vláda vypustila aj požiadavku pripraviť návrh zákona o povinnom výtlačku publikácie, ktorý mal nahradiť doterajší zákon. Návrh legislatívnej úpravy bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) už v apríli 2017. "Z pripomienok v ňom predložených, ako aj z následných rozporových konaní vyplynulo, že dotknuté subjekty nie sú na navrhované zmeny pripravené. Pretože predmetná objektívna technická nemožnosť plnenia stanovených požiadaviek pretrváva aj naďalej, navrhujeme predmetnú úlohu zrušiť,“ odôvodnil rezort.
Ďalšie zrušené úlohy sa väčšinou týkajú uznesení, pri ktorých bolo MK len v pozícii koordinujúceho, resp. informovaného partnera, nemalo v danej veci gesčné kompetencie a nevykonávalo žiadne aktivity. Boli to napríklad oblasti humanitárnej pomoci, medzinárodného krízového manažmentu či migračnej politiky. Z dôvodu formálnosti preto MK požiadalo o zrušenie týchto úloh.
